Každé štyri roky prichádza tak trochu výnimočná jeseň. Okrem chladnejších rán a farebnejšej horskej panorámy prináša do našich dní aj neobvykle častý závan čerstvého asfaltu. Jeden z neklamných znakov, že sa blížia komunálne voľby. Presne to je ten čas, kedy našich volených zástupcov zvyčajne pochytí náhly záchvat aktivity. Chcú nám ešte na poslednú chvíľu pripomenúť, že existujú a že aj čosi robia. Na tejto konkrétnej jeseni je jedna vec, ktorá nás veľmi teší… no tiež niečo, čo už veľmi nie.

Začnime na pozitívnu nótu. Plán Smolenice prestáva byť len nápadom. Dokonca ešte skôr, než sme dostali možnosť pustiť sa do práce. Obec sa totiž už teraz na jeseň pustila do napĺňania niektorých zmien, ktoré by sme v Smoleniciach radi videli. Napríklad padla dohoda s Chemolakom o dlhodobom prenájme chodníka na stanicu, čo je úspešný prvý krok k vybudovaniu cyklotrasy. Kultúrny dom sa dočkal digitalizácie kina. Obec si tiež dala pripraviť dokumentáciu pre stavebné povolenie na vybudovanie chodníka na Jahodníckej ulici. Tešíme sa z toho! Rozvíjanie obce predsa nie je o pretekoch, kto čo urobí skôr, ale o tom, aby sme sa tu na konci dňa cítili lepšie.

No potom je tu predsalen niečo, čo nás na tomto všetkom veľmi neteší. Pravda, je skvelé, že sa v obci niečo robí. No rozhodne nie je jedno, akým spôsobom sa to robí. Každý zo spomínaných projektov je svojim vlastným spôsobom ukážkovým príkladom. Začnime prípravami cyklotrasy na stanicu. Smolenice ju potrebujú ako soľ. No keď už obec plánuje minúť veľké peniaze, radi by sme vopred videli, ako to celé vlastne má vyzerať. Bude sa robiť len cyklotrasa, alebo aj chodník? Dočkáme sa opravy osvetlenia? Pribudnú aj koše či lavičky? Prípadne nejaké stromy? Máme aj nejaký konkrétny dátum realizácie, alebo je to len nápad, ktorým sa obec snaží blysnúť pred voľbami? Tradične nevieme takmer nič. Tieto projekty však nie sú na to, aby sa nimi obec chválila v predvolebných novinách. Sú na to, aby slúžili občanom. Preto by sme my všetci počas prípravy tiež mohli mať slovo. Alebo aspoň zmysluplné informácie.

Digitalizácia kina je potom úplne samostatný príbeh. Určite je to skvelý príspevok k možnostiam kultúrneho vyžitia v Smoleniciach. Akurát škoda, že z toho ostalo iba jedno z typicky potemkinovských riešení. Z digitálnej premietačky sa síce tešíme, ale zatekajúcu strechu kultúrneho domu už nevidíme. Chválime sa novým kinom, ale skutočnosť pripomína skôr amfiteáter. Škoda. Začiatok je totiž skvelý. Len by sa patrilo podobné nápady aj dotiahnuť.

A chodník na Jahodníckej? Tento príbeh je z iného, no tiež dobre známeho súdka. Máme informáciu akurát o tom, že si obec zaplatila projekt. Nevieme čo presne to bude. Iba chodník, či pribudne aj cyklopruh? Odkiaľ kam vlastne povedie? A ako bude vyzerať? Zrejmé je len toľko, že projekt opäť robila jedna z hŕstky firiem, ktorým sa za súčasného vedenia obce mimoriadne darí.

Aby toho nebolo málo, v Smoleniciach sa nám rozmohol ešte jeden veľmi nemilý neduh. Chválenie sa cudzím perím. To je napríklad vtedy, keď sa v obecných novinách pred voľbami pochválite, ako ste z eurofondov získali 290-tisíc eur na revitalizáciu hradiska Molpír… no v skutočnosti je za tým vytrvalá práca OZ Naše Smolenice. Chváliť sa určite treba. Ale ideálne vlastnou prácou.

Hovorí sa, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Veľmi jednoducho sa to môže stať aj pri spravovaní obce. Stačí zanedbať komunikáciu s občanmi. V Smoleniciach je už tradíciou, že investičné projekty bežia v akomsi režime utajenia. Neraz sa o nich dozvedáme až keď niekde vidíme pobehovať robotníkov. Pravda, aspoň sa niečo robí. Akurát to nie sú vždy veci, ktoré by občania skutočne chceli a potrebovali. Tie obec často aj neurobí. Nikto z volených zástupcov sa totiž nepýtal, čo nás trápi. Smolenice sa takto rozvíjať nedajú. Investície musia prebiehať v súlade s väčším plánom a po verejnej diskusii s občanmi. Nie od buka do buka ako doteraz. Základom je kvalitný a prehľadný rozpočet. A tiež jasný plán rozvoja obce.

Presne o tomto hovoríme, keď hovoríme o Pláne Smolenice. Našim cieľom je dať dokopy verejný a prehľadný plán rozvoja obce, ktorý bude vychádzať zo skutočných potrieb občanov. Stanoviť priority. A postupne ich plniť. Preto vám ďakujeme za všetky podnety, ktoré sme od vás v priebehu jesene dostali. Aby som spomenul aspoň niektoré, v obci vám chýbajú napríklad koše pre psíčkarov, prekáža vám poprepadávaný chodník na ulici Obrancov mieru, neupravený priestor medzi chodníkom a asfaltkou na Trnavskej a padli tiež otázky ohľadom budovy starej kotolne na Budovateľkej ulici. Plán Smolenice je totiž niečo, čo dokážeme urobiť iba spoločne! Aby bola naša obec skutočne príjemným a funkčným miestom pre život.