Cestovný ruch je prínosný, a preto ho treba podporovať! Teda, aspoň tu v Smoleniciach si to takto opakujeme. Stále dookola. Už dlhé roky. Podpora cestovného ruchu dokonca zvykne okupovať prvé miesta vo volebných programoch. Pokým sa o tom iba rozprávame, je to skrátka niečo ako univerzálne dobro.

Akurát potom vždy príde aj na lámanie chleba. Stačí nejaké to väčšie podujatie, kedy sem návštevníci skutočne prídu aj vo veľkých húfoch… a my ich tu odrazu nevieme vystáť. Prekážajú. Zahlcujú nám cesty. Parkujú snáď všade. A presne vtedy sa pýtame: Načo to vlastne bolo dobré? Ak si rozoberieme prínosy cestovného ruchu na drobné, vyzerá to asi nasledovne. Miestni podnikatelia vďaka turistom získajú peniaze navyše. Prajeme im to. No obec má z turistov len neurčitý prínos v podobe dobrého mena. Nech to už znamená čokoľvek. A občanom ostávajú kvôli turistom už iba starosti.

Dobrým zvykom je ukázať prstom na organizátora toho-ktorého podujatia. Ale viete čo? Ani pri najlepšej snahe s tým ako organizátor veľmi nepohnete. Môžete zabezpečiť záchytné parkovanie na lúke, upozorniť návštevníkov vopred, rozmiestniť po obci výrazné smerové tabule… a mnohí nakoniec aj tak parkujú, kde sa im zachce. Zvyčajne preto, že sa vždy dá parkovať aj niekde bližšie… a napokon to ani nie je zakázané.

Našťastie máme pred sebou riešiteľný problém. Potrebujeme však niečo ako parkovaciu politiku. To znamená povedať si, kde autá chceme mať a kde nie. Takú kompetenciu však už nemajú organizátori podujatí. Tú majú jedine naši volení zástupcovia. Starostovia aj poslanci pritom o cestovnom ruchu rozprávajú už dlhé roky. Akurát preň nevytvárajú podmienky. Zoberme si často omieľaný smolenický klaster. Panuje snáď univerzálna zhoda, že je to z akýchsi éterických dôvodov skvelá vec. Nikto presne nevie prečo, ale chceme tomu veriť. No ruku na srdce – kam presne našu obec posúva chodenie po veľtrhoch? Ako sprievodná činnosť to nie je na škodu. No treba to pomenovať, ako to je. Náhražka činnosti.

Ak tu chceme mať úspešné podujatia, no zároveň tu kvôli nim nechceme mať chaos, potrebujeme konkrétne opatrenie. Platené záchytné parkovisko. Trafíme ním hneď dve muchy jednou ranou. Návštevníci nám prestanú prekážať a ešte vďaka nim získame peniaze do obecnej kasy. A tie potom môžeme investovať do rozvoja Smoleníc. Koľko peňazí by to tak mohlo byť? Napríklad len štyri podujatia Smolenického kultúrneho leta tento rok navštívilo 9-tisíc ľudí. Ak počítame, že sem prišli na 3-tisíc autách a za každé by obec vybrala napríklad 5 eur za celodenné parkovanie… obecná kasa by si len vďaka týmto štyrom podujatiam mohla polepšiť o 15-tisíc eur. No aj to sa stále bavíme iba o zlomku ľudí a áut, čo sa v Smoleniciach premelú za celý dlhý rok.

Turistický ruch nemá byť problém. Je to skvelá príležitosť. Akurát sa k nemu musíme postaviť tak, aby sme z neho aj niečo mali. Napokon totiž nie je cieľom samým o sebe, ale prostriedkom na rozvoj obce.