Iný kraj, iný mrav. No každý vedel, kto to je, hoc mal mnoho mien: vilicus, vesník, šoltýs, fojt, pereg, richtár. Stále hovorili o ňom, o mužovi s richtárskou palicou. Keď kráčal, krok mal pevný, oči jasné, dívajúce sa priamo do duše. Vedel a videl. Premýšľal a tvoril. Bol spravodlivý a aj keď prítomný nebol, ľudia vedeli, že jeho slovo a názor dobre rozsúdi. O dobrom richtárovi sa veľa hovorilo. V chotári ho dobré meno predbiehalo a skutky utvrdzovali v dobrej voľbe. Na takých richtárov sa v kraji nezabúdalo.

Neraz po dedičnom práve vyprevadili z vlastných rodín svojich dobrých nasledovníkov, čo svojej rodine i dedine dobré meno robili. Nezriedka pochádzali z majetnejších rodín, kde sa dobre hospodárilo. Pre ľudí to bolo zárukou, že dobre gazdovali na svojom a cudzie nepotrebovali. Kráľovi slúžili, ľudí nezdierali a dobre rozsúdili v čase nezhôd, rukávy vyhŕňali k pomoci v čase nedobrom. Nejeden richtár bol taký, ako starešina kedysi. Otcovský, pevný, starostlivý, no i prísny a pracovitý. Chodili k nemu po radu mladí i starí. Deti radi načúvali jeho skúsenosti, mladí sa zas priúčali poriadku a gazdovaniu a tí starí sa radili, čo lepšie spraviť. Dobrý richtár viedol svojich zverencov ako staršina svoj rod, rodinu či komunitu.

Sedával na priedomí, fajčil fajku a pri chôdzi mu bola verným spoločníkom tá povestná richtárska palica. Zlodej ňou dostal cez kríže, dieťa s ňou povytiahol z potoka, či kozu nahnal z bodľačia. Jej hlasný buchot naznačoval počiatok konania. Krivák nemal šancu uhnúť jeho priamemu pohľadu, jazyčnica držala jazyk za zubami, keď rozprával k davu a deti so záľubou i rešpektom v jednom sa dívali na jeho zjav. Richtár bol tým, čo svoju moc nezneužíval a múdro s ňou nakladal.

Naše dejiny informujú, že: „kráľovský richtársky štatút (z nemeckého Richter, teda sudca) sa tradoval zhruba od 15. storočia. Mestá mali richtárov od roku 1918 a dediny si richtárov zažili trochu neskôr. Jeho úlohou bolo vyberať v obci finančné čiastky pre miestneho pána a tiež súdiť, ak bolo treba. Až neskôr sa stal predstaviteľom správy obce alebo mesta. Neskôr bola súdna moc richtárom na dedinách odobraná a inak riešená v mestách.

Richtárom sa mohol na dedine stať potomok richtára takzvaným dedičným právom a takzvaní nedediční richtári prichádzali k postu nasledovne. Na dedine boli volení z troch kandidátov, navrhnutých zemepánom, ktorému sa aj zodpovedali. Na starosť im padla správa a súdnictvo obce, správa odvodov poddanských dávok, desiatkov a deviatkov a neskôr aj štátnych daní. V meste po zvolení stáli na čele rady, zloženej zo 6 až 12 „prísažných“. Jeho funkciu na dobu jedného roka potvrdzoval panovník.

Medzi povinnosti voči kráľovi patrilo odvádzanie daní (cenzus), pohostenie kráľa v prípade návštevy mesta (descenzus), novoročné dary, v staršom období aj povinnosť postaviť určitý počet ozbrojencov do kráľovského vojska. Banské mestá dostávali vo svojich výsadách právo hľadať náleziská na vyznačenom území a dolovať z nich, právo rúbať drevo na banské účely a podobne. Mali i svoje práva. Užili si ho najmä v mestách. Bolo to míľové právo (spravovanie rúbania dreva a lámania kameňa domácimi remeselníkmi), právo meča (stínanie a trestanie zločinov) a v pohraničí právo skladu pre obchodníkov.

Po roku 1848 sa vo väčšine miest post richtára premenil na úrad mešťanostu, no na dedinách sa tento pojem zachoval už bez súdnej právomoci. Vinárske oblasti si volili vinohradníckych richtárov, takzvaných peregov. Pomenovanie richtár sa zachovalo aj pri rôznych územných a hospodárskych celkoch a záujmových združeniach až do začiatku 20. storočia. Napríklad ako bergrichter (banícky richtár), kostolný richtár, hôrny richtár, urbársky richtár či mládenecký richtár. Dnes sa už v našom chotári starostuje a dedina i mesto pod ich správou gazduje.

Blíži sa čas, keď každý z nás bude opäť hľadieť do tváre tých, čo sa o priazeň prastarej hodnosti budú uchádzať. Keď kedysi kráčal muž s richtárskou palicou chotárom, muži klobúky na srdce kládli. Keď múdry bol a radšej poslanie, než dukáty v srdci uchovával, ešte dlho sa chotárom v úcte premával. Nech nový richtár-starosta v duši mier má, v očiach jas a jasnú víziu, nech sú jeho zámery jasné a zreteľné ako piliere nového domu a jeho slová nech vietor nesie ako zvonenie kostolného zvonu. Tento chotár si takého richtára zaslúži. Nech žije sa tu v dôvere ako jedna rodina v dobrom slove i pomoci. Nech je dôvod na more dobrých vecí, ľudkov i skutkov.