Vianoce už celkom nie sú, čo bývali. Platí to na úrovni spoločnosti, ktorá za posledné roky výrazne pokročila ťažko definovateľným smerom. Platí to aj na osobnej úrovni. Nedávno bol takto u mňa kolega, ktorý vyhlásil: „Vianoce už neprežívam tak emocionálne, ako kedysi. Aj s odlúčenosťou od rodiny som sa už vyrovnal, je to pre mňa bežný sviatočný deň…“

Pokúsme sa na chvíľu vrátiť do Vianoc nášho detstva. Iste sme ich mali veľmi radi. Ale čím presne to bolo? Aspoň podľa mojich vlastných spomienok sa o prvé miesto v detskej duši delili dva pocity: radosť z obdarovania a radosť z blízkosti a lásky rodičov a súrodencov. Ako plynie čas, tieto – nazvime ich „vianočné pocity detstva“ prirodzene erodujú. Dospelý človek sa stáva viac tvorcom ako prijímateľom domova pre svoju rodinu, a podobne je to aj so šťastím s obdarovania. Snažíme sa obdarovať svojich blízkych a darčeky, ktoré sme týždne pred Vianocami prekladali z jedného miesta na druhé, už pre nás vôbec nie sú prekvapením.

Tento zvrat však nie je žiadnou tragédiou. Je to pozvanie k tomu, aby sme dospeli aj vo svojej vianočnej viere. Aby sme prešli od symbolu k skutočnosti. Evanjelium sv. Jána vo svojom úvode hovorí o tom, že na počiatku bolo Božie slovo, ktoré sa stalo človekom. Táto udalosť v dejinách života ľudstva s Bohom je tým najväčším prekvapením a tým najväčším obdarovaním. Naše darčeky pod stromčekom majú práve túto symboliku. Oznamujú nekonečnú štedrosť Boha, ktorý neváhal prísť medzi nás. 

A práve On – prítomný vo svojom slove, vo sviatostiach a v cirkvi, nám ponúka úžasné spoločenstvo, úžasnú vzájomnosť. Obrazom tohto spoločenstva a tejto vzájomnosti je všetko to krásne, čo sme zažili vo Vianociach nášho detstva, na ktoré tak radi spomíname a ktoré už nedokážeme vo svojom dospelom živote nájsť. 

Skúsme teda dospieť aj vo svojej vianočnej viere. Museli sme dospieť vo vzdelaní, v zodpovednosti, musíme tak urobiť aj vo viere, ak chceme pochopiť skutočnú podstatu toho, čo sa vlastne na Vianoce stalo. Boh sám je pre človeka najväčším obdarovaním a ponúka nám svoje priateľstvo, ktoré dokáže oživiť naše vzájomné vzťahy. 

Boh nie je prekážka, ale nevyhnutná podmienka dokonalej slobody človeka. Vnímanie slobody bez Boha, akokoľvek demokraticky, sa stane zotročujúcim. Boh a jeho príklad v evanjeliu je záruka osobného a rodinného šťastia.Nehľadajme preto vo Vianociach to, čo je pre nás dospelých nenávratne preč. Hľadajme tam Ježiša Krista, ktorý je darom pre každého z nás. On je skutočný Boh. Skutočný Boh je Otcom, v Ježišovi Kristovi je našim bratom. Skutočný Boh je otvorený pre náš dialóg. Chce s nami vo chvíľach ticha hovoriť o našom živote – nie však naučenými rýmovačkami, ale rečou dneška. Takou, ktorou sa prihovára dobrý syn starostlivému otcovi; takou, ktorou vedú priatelia úprimný rozhovor.

Skutočný Boh ponúka človeku pomoc, keď tento o ňu stojí a reflektuje na ňu. Skutočný Boh neobmedzuje život človeka, ale umožňuje ho naplno rozvinúť a dáva mu hodnotu a zmysel. On nám ponúka nevyčerpateľné priateľstvo, ktoré nám umožní statočne prežiť svoj život, dobre vychovať novú generáciu a nepremárniť večnosť pre ktorú sme stvorení.