Mohlo to byť voláko pred Veľkou nocou, ani už presne neviem. Vyvaľovala som sa na slnku ako ten vicišpánko a čítala. Vo vlastnom dvore, na lehátku, v Neštichu. Asi desiaty deň. Čo zatiaľ vystrájali domáci, netuším. Cez okná na mojej chalúpke to nebolo vidno. Nie, že by mali drevené okenice, ale kvôli špine. Čo budem tajiť, taká je pravda.

Z blažených polodriemot ma vydrapilo mykslovanie bránkou. „Bodaj ťa šlak porazil,“ som si pomyslela. „Žofia, Žofia, pusci ma,“ dopĺňalo buchot. Tak som teda odomkla, do dvora vbicyklovala moja dobrá suseda, šibla koleso o múr a šup na štokerlík. 

Mám ju naozaj rada, aj som sa jej potešila a bežala pre pivo. Chytila pohár, ale tak čudne sa ošívala, kukala nesmelo, ale zato náramne odhodlane. Až ma to zaujalo. Pre istotu som čušala, veď sama hádam vyjaví, čo by rada. Aj tak bolo.

„Víš, Žofia, jak idú tí svátky, taká som ci narobená jak hovado. Bolá ma kríže, šecko ma bolí, len uporádzit tu chalupu, to ci je robota. A tí okná jaké boli, no na ostudu. Túto ruku ledvaj dvihnem, ale já bych to neznésla. Dondu dzeci, to musí byt šecko na parádu.“ Už som aj vedela, o čom je reč. Tak som len pokyvkávala hlavou, akože veru, veru.

Veľmi sa mi žiadalo zmeniť tému, ale kde tie veci. Zo tri razy zavzdychala, poobzerala sa po dvore, pochválila ma, ako mi „roste to kvící“ a pesnička čistotnosti pokračovala. „Okná nelúbím pucovat, ale veci ráda umývám afto. Pri tem si tak oddýchnem. Víš, zehrejem si za kýbel vody, nahúkám tam Jari a jak sa potem tá potvora blyščí! Aj tí tapacírungy ked sa dobre povysávajú, len tak vonajú.“ Pred očami sa mi zjavilo najšpinavšie auto na svete. Moje. Zašmodrchala som do debaty, ale ťažko – hydinu, psy, vlky, býky, vtáky – nič nepomohlo.

Lebo: „Raz darmo, šecko sa to mosí udržovat v čistote.“ Podvečer ma pán Boh vyslyšal, moja milá kamarátka vyskočila na „koleso“ a odfujazdila. Ja som si „nahrála za kýbeô vody, húkla do nej hodne Jari“ a umývala som okná. Pritom som špekulovala, čo tej osobe preboha bránilo povedať mi: „Ná, ty hnida darebná, válaš sa tu a tí okná nevíš umyt?!“