Upršaná jesenná nedeľa. S partičkou pomocníkov hneď v skorom popoludní dokončujeme posledné úpravy kultúrneho domu – zarovnávame stoly, vypisujeme zvyšné súťažné štítky, pripevňujeme plagáty a rozkladáme dôležitú štáciu s kávou. Stoly sa už v tomto bode prehýbajú pod ťarchou koláčov od výmyslu sveta. O priazeň chuťových buniek hostí sa čoskoro pobijú takmer štyri desiatky jablkových dobrôt od šikovných miestnych gazdiniek.

Tohtoročné Jablkové hody sa ešte ani poriadne nezačali, no vôňa už prilákala prvých zvedavcov. Mlsne hladia pohľadom koláč po koláči a naberajú si z tých, ktoré ich upútali najväčšmi. Čochvíľa sa kultúrny dom napĺňa ďalšími a ďalšími ochutnávačmi-porotcami a do hodovej atmosféry sa zapájajú aj vytrvalé nástroje Trnafskej cimbalofky. Hudobný podmaz počas prestávok ladne prekladá harmonika Jožka Heteša.

Uprostred popoludňajšieho programu vyvolali úsmev na tvárach hostí aj organizátorov detičky z materskej školy Lienka, ktoré nám za sprievodu svojich učiteliek predviedli milé predstavenie v krojoch. Detičky zo ZŠ s MŠ Smolenice tentokrát bohužiaľ naše pozvanie prijať nemohli, pretože ich predstavenie prekazil šíriaci sa jesenný vírus. O to viac sa budeme tešiť o rok.

Jablko má moc spájať
Koláčov už touto dobou viditeľne ubúda a tie prázdnejšie tácky nám napovedajú, ktoré jablkové dobroty by tento rok mohli získať najviac hlasov. Zo stolov medzičasom úplne zmizli ochutnávkové jablkovo-škoricové oblátky od spoločnosti Happylife. Len sa po nich zaprášilo. V organizačnom zhone miestami blúdim očami po tvárach známych i neznámych, ako si túto koláčovú degustáciu vychutnávajú a spájajú s rodinným a susedským stretkom. Vonku je stále nečas. Dážď a chlad. Napriek tomu sa sem v kurze popoludnia vybralo takmer 400 ochutnávačov. Akú silu má jabĺčko! Robí divy nielen s našimi telami a chuťovými bunkami, dokonca spája toľko ľudí v jednej sále. Podujatie vďaka tomu – a tiež zaujímavej dátumovej zhode – tento rok neuniklo pozornosti rádia Aktual.

Symbol sily a rozmanitosti
Tohtoročné Jablkové hody nám totiž viac zhodou okolností ako zámerom vyšli hneď vzápätí po medzinárodnom Dni jablka. Ten si pripomíname každý rok 21. októbra a spolu s ním aj výz­nam jabĺk, ich odrôd a ovocných sadov. Nosnou myšlienkou je, aby sme nezabudli, že jablko je symbolom fyzickej, kultúrnej aj genetickej pestrosti. Deň jablka iniciovala ešte v roku 1990 britská organizácia Common Ground a dnes sa po celej Európe v tomto duchu a dátume každoročne konajú desiatky jablkových podujatí.Jablkové hody nemajú na Slovensku dlhú tradíciu samé o sebe. Vždy boli akousi prirodzenou súčasťou dožinkových slávností. Jablko na desiatu, jablko sušené v zime namiesto lakotky, jablkový kompót, jabĺčkový mušt či ocot, jablkovica, jablkový koláč, štrúdľa…

Francúzska inšpirácia
Pôvodnou inšpiráciou vyzdvihnúť práve jablko nám však boli jablkové slávnosti vo Francúzsku. Tie sú – podobne ako naše dožinky – ladené ako poďakovanie prírode za bohatú úrodu. Akurát čisto v jablkovom duchu. Slávnosť zvyčajne prichádza v období po septembrovom jablkovom pôste, ktorý sa napríklad v Rusku dodržiava dodnes.Francúzsky vidiek ma v tomto ohľade baví a je mi inšpiráciou. Ľudia si tam prácu na poli či v záhradách cenia a nepozerajú na ňu ako na podradnú. Sú na svoje role, záhrady, políčka a výpestky hrdí. Tichá harmonika, petang, cíder a  slané palacinky, jablkové koláče, detské hry a ochutnávky, slamení panáci a koše plné jablkových dobrôt a su­šienok rozlievajú teplo po duši rovnako, ako večerné lampášiky a lampióny na žatevnom parkete a stoloch hodujúcich ľudí. Tak slávia svoju úrodu, susedské vzťahy a rodinné stretnutia pod septembrovými korunami stromov.

Ďakovacie kolečko
Teším sa, že sa takáto družná slávnosť ujala aj u nás doma, v Smoleni­ciach! Nepodarilo sa to len tak. Špeciálne poďakovanie patrí našim kamarátkam. Menovite sú to: Anna Slámová, Mária Slováková, Milka Bihariová, Mária Chrvalová, Katarína Wallnerová, Daša Lančaričová, Jana Sabová a Andrea Malgot. Bez ich elánu a organizačného talentu by toto podujatie mohlo pokračovať len sotva. Za jablkové príspev­ky priamo z mies­­­t­­­­­­­­­­n­ych záhrad a sadov ďakujeme aj smolenickým záhradkárom a najmä ich predsedníčke Hilde Boháčkovej. V žiadnom prípade nesmieme zabudnúť na poďakovanie za finančný príspevok Nadácie ZSE, ktorý nám umožnil sa do organizovania vôbec pustiť.

Najdôležitejšie poďakovanie na záver však patrí všetkým súťažiacim, ktorí prispeli voňavými jablkovými dobrotami, a samozrejme vám, hosťom, ktorí v to daždivé októbrové popoludnie prispeli svojou účasťou k dobrej nálade a prostredníctvom ochutnávky aj finančne na dobrú vec. Rozhodne sa nevyzbieralo málo! Ochutnávkové pasy priniesli 700 eur a ďalšími 500 eurami prispela Nadácia Adeli. Symbolické šeky aj s peniazmi sme v závere jablkového hodovania odovzdali do rúk Jakubkovmu otcovi Tomášovi.

A lež prejdeme k tomu najdôležitejšiemu, neradno zabudnúť na výsledok vášho hlasovania o najchutnejší zákusok. V hlasovacej urne skončilo 238 lístkov, ktoré priniesli prvé miesto a najväčšiu jablkovú trofej Márii Slovákovej. Zvyšné jablkové trofeje putovali Janke Šiškovej za druhé miesto, Daši Lančaričovej za tretie, Daniele Kozárovej za štvrté miesto, Beáte Hajičkovej za piate a Jane Púchlej za šieste miesto. Neostáva nám, než gratulovať!

Komu sme spoločne pomohli
Jakubko Chvíľa. Nádherný a usmievavý človiečik, ktorý však nemal to šťastie, aby si život užíval v zdraví. Pri pôrode bol niekoľko minút pridusený pupočnou šnúrou. Lekári ho niekoľkokrát oživovali, dávali mu pritom len 10-percentnú šancu na prežitie, no Jakubko si nakoniec vybojoval život. Nedostatok kyslíka mu však ťažko poškodil mozog, v dôsledku čoho trpí vážnymi diagnózami ako hypertonus, dystónia, hypoxicko-ischemická encefalopatia, ťažká asfikcia či epilepsia. Jakubko sa napriek všetkému veľmi snaží a cvičí každý deň. Veľmi mu v tom pomohla rehabilitácia v Adeli Medical Center. Potrebuje však veľa času, starostli­vosti, trpezlivosti a financií, ktorých je, žiaľ, vždy málo.Jakubko je bojovník a nevzdáva sa. A aj vďaka vášmu prispeniu môže vo svojej liečbe pokračovať.

Do ďalšieho hodovania
Jablkové hody. Aj tento rok vo mne zanechali silnú spomienkovú stopu. Rovnako ako snaha malého Matúška pomôcť svojmu bratovi predajom remeselných mydielok v hand-made zóne, či deti zo škôlky potešiť svojou tvorbou ľudí z chotára. Jablko spája. Chuťou, vôňou a príbehom. Dalo nám tisíc príležitostí na to, aby ľudia mali zas a znova možnosť zasadnúť ku stolu a vychutnať si tichú vravu spolu s jedlom a blízkou dušou.

Želám vám, aby ste mali celý ten čas až do nasledujúcich hodov jabĺčok tak pestrý, ako je pestrá paleta odrôd tohto sladkého ovocia. Ďakujeme a tešíme sa zasa o rok!