Hotovo. Trvalo to síce plnú dekádu, no oprava našej notorickej hlavnej cesty je predsalen dokonaná. V tomto bode sa patrí už akurát poďakovať trnavskej župe a… bodka. Najvyšší čas zanechať všetky „kto, prečo a ako“, ktoré spôsobili nekonečné peripetie a zdržania a skrátka sa tešiť z hladkej cesty domov. Lebo práve na tom na konci dňa záleží najväčšmi. 

Odstránenie najpútavejšieho problému Smoleníc je zároveň príležitosťou lepšie sa poobzerať aj ďalej za krajnicou. A nevyzerá to nijak tragicky. Nie, že by už nebolo na čom pracovať, no autor týchto riadkov si trúfne vyhlásiť, že je to prevažne potešujúci obraz. Patrí sa uznať, že po dlhých rokoch stagnácie sa obec postupne mení  k lepšiemu. Renovácie sa postupne dočkala časť ulice SNP aj úsek chodníku na Trnavskej pri kultúrnom dome. Na Štúrovej pre zmenu pribudol celkom nový chodník a pri neštišskom kostole zasa parkovisko. Človek sa skrátka ani pri uponáhľanom prechádzaní obcou nevyhne aspoň neurčitému pocitu, že „sa robí“. Niekomu by k spokojnosti zaiste postačilo aj to, že sa v obci za ostatné roky aspoň čosi vizuálne zmenilo. Veď aj to je na miestne pomery neobyčajný pokrok.

No pokým sa tešíme zo všetkej tej novej stavebnej činnosti, nezabudnime sa zároveň pýtať ako sa robí… a za koľko sa robí. Práve tým sa dostávame k témam v slovenskej domovine večne omieľaným. Boj proti korupcii. Boj proti plytvaniu. Boj proti pofidérnym rozhodnutiam volených zástupcov. No „boj“ pritom nie je úplne príhodným slovom. Celé je to totiž skrátka a dobre o hodnotách. Nielen robiť, ale robiť dobre a hospodárne. A keď sa tak nerobí, pýtať sa, prečo.