Smolenické rána sú teraz čarovné. Vtáčí koncert za oknami, rozospaté detské tváre a viac svetla, menej chladu. Je tu marec a s ním aj nová fazóna môjho prihovárania sa k vám. Hodovňa bude sprevádzať našich najmenších a dávať odpovede na zvedavé otázky: „mami, tati, prečo je to tak?“ Prečo je marec marcom už málokto vie. Vznikol od názvu martius – v časoch Rímskej ríše bol tento mesiac začiatkom rímskeho nového roku. Začínali sa v tom období jarné práce aj vojnové výpravy. V našich končinách mal mesiac marec iné meno – brezeň. Veru, po ničom inom, ako po strome breze a jej jarnej miazge.

12. marca na gregoriácie, keď Gregor slávi svoje meno, kedysi dávno malí chlapci, takzvaní gregoráčikovia zbierali vajíčka od dievčat. Zaniesli si ich do školy a potom rovným dielom chlapci podonášali domov. Niečo ostalo i učiteľovi a ten z vajíčok urobil pre deti praženicové hody. Ozaj, tie vaše deti už s vami urobili jarnú praženicu s medvedím cesnakom? Je to pre nich zábava, porozbíjať vajíčka, hrať sa na malých kuchárov vo vašej zástere a vychutnať si s hrdosťou pocit, že tentoraz som „laňajky navalil ja“. Medvedí cesnak prečistí po tuhej zime krv. Pár listov hoďte aj do kvalitnej pálenky. Cesnakovica vypáli parazity, chutí fajnovo a zaujme každého hosťa. Navyše žijeme v jednej z najväčších lokalít výskytu tohto zeleného zázraku.

25. marec sa tradovalo, že v tento deň Matka Božia zo zásterky lastovičky vypúšťa. Hovorí sa mu i Zvestovanie Pána, keď bolo Márii oznámené, že privedie na svet Božieho syna. Hovorilo sa tomuto dňu i Štepná Mara. V ten deň gazdovia hneď za ránky, ale i popoludní orezávali prútiky a štepili ich. „Zasadil som čerešničku v zime, teraz čakám, hádam sa mi príjme“.

Fašiangové hody – plné šišiek, jedla a zábavy karnevalov, veselíc a plesov – sa skončili. Šalone dni, či posledný fašiang končia Popolcovou stredou a začína  Veľký pôst. Pochovávanie basy malo svoje čaro a dôvodov na zábavu sa vždy našlo, aby ľudia i počas ponurej zimy a jej tuhého konca nezabúdali na radosť zo života. Na popolcovú stredu sa nesmelo priasť. Gazdinky sa presúvali od priadok k tkáčskemu stavu. Príroda i ľudia sa v tichosti chystajú na tú veľkú slávu, keď akoby lusknutím prstov vyraší nový život v podobe tráv, kvetín, bylín a kvetmi obsypaných ovocných stromov. Je čas tkania plátna. Kedysi to tak bolo, dnes už len symbolicky. Z nitiek svojich snov, cieľov teraz na jar s ľahkosťou utkáme do želanej podoby to, po čom sme túžili. Jar akosi  automaticky prináša ľuďom do života zmenu, a preto sa mnohé životné udalosti a zmeny vykonávajú ľahšie.

A piatu nedeľu po pôste sa hlási o slovo Morena. Každý kraj iný mrav. U nás sa Morena spevom vyniesla s malými i veľkými za dedinu či mesto, rozlúčili sa s ňou ako s celou zimou i smrťou – čoho Morena symbolom je – a zapálenú ju prijal prudký jarok či rieka. Ak Morena poplávala prúdom, jar prišla z vesela. Ak sa Morene z brehov nechcelo, gazdovia si robili starosti. Vedeli, že Morena bez niečoho živého či neživého neodíde. Keď už bola Morena na plavbe do diaľav, mladej žene či slečne sa dávala na hlavu červená šatka ako symbol nového života, plodnosti, jari a radosti. Tie, ktoré chceli bábätko do roka v rodine privítať, si tú šatku vypýtali. Čuduj sa svete, funguje. Tak dievky, pozor: byť Vesnou na Morene prináša materstvo veľmi rýchlo i nečakane.

Kým sa Vesny dočkáme, skúste si jarnú hodovňu so svojimi deťúchmi doma urobiť a začať s nimi tvoriť niečo nové. U nás sa ujalo kváskovanie. Priviedol nás k tomu najmenší člen rodiny, ktorého bruchabôľ a vysoké teploty prenasledovali dovtedy, kým sa nezistilo, že mu droždie v chlebe a pečive spôsobuje veľké starosti. Tento rok sme si kvások sami vyrobili z ražnej múky a vlažnej vody. Po sedem dní sme do 7 dcl pohára vkladali po 3 lyžice ražnej múky a 2 dcl vlažnej vody (cesto bolo ako na palacinky). Ražná múka je sladšia, začne kysnúť a už od štvrtého dňa môžete z kvásku vypekať. Deťom nachystajte zástery a verte, hodiny a hodiny si dokážu z cesta vytvoriť svoje chlebíky, rožteky, slimáčiky a trpezlivo sledovať, ako sa to v rúre pečie do zlatista a voňava.

Želám vám peknú jar v smolenickom chotári, nech vás jar poteší rovnako ako fašiangoví veselí hodovníci a tanečníci. Do hodovania, priatelia!

Text sme pre vás pripravali za spoluúčasti Eleny Slobodovej a jej knihy Slovenský detský rok.