Pod stromkami darčeky čo srdce pohladia,
Rodinu, priateľov, čo nikdy nezradia.
Ku šťastiu krôčik, k bohatstvu krok,
Prekrásne Vianoce a šťastný Nový rok
Želáme.

Snehové vločky už pred Martinom pokryli náš chotár a aspoň na chvíľu sa zabeleli hory i lúky. Vždy, keď snehové vločky jedna po druhej padajú z neba, prinášajú so sebou krásnu vôňu čistoty a božské ticho, čo milujú najmä naši najmenší. Na adventnom venci blikocú sviečky jasným plameňom a svojim čarom pripomínajú blížiacu sa vianočnú atmosféru. Synček mi minule položil otázku, prečo sa adventný veniec chystá a kto ho vymyslel. Spojenie svetla a venca žije svoj život asi dlhé veky, no samu ma prekvapilo, ako šalamúnsky to s adventným vencom vymyslel v roku 1839 J. H. Wichern. Detičky z hamburgskej školy Rauhes Haus sa ho deň čo deň pýtali, koľko bude dní do Vianoc. Postavil im preto veľký drevený kruh a položil naň 19 červených a štyri veľké biele sviečky. Malú sviečku zapálil postupne každý všedný deň v čase adventu a v nedeľu rozsvietil krásnu bielu sviečku v sviatočný čas. Až neskôr sa adventný veniec vyvinul do podoby, v akej ho poznáme len o štyroch až piatich sviečkach, označujúcich adventné nedele.

Aj jeho symbolika je nádherná: ihličie označuje trvalý život. Vavrín symbolizuje víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením, borovica, cezmína a tis znamenajú nesmrteľnosť. Céder zas označoval silu a uzdravenie. Cezmína v kresťanskej symbolike označuje aj ker, z ktorého bola upletená Kristova tŕňová koruna. Okrúhly tvar venca označuje symbol kruhu, ktorý nemá začiatok ani koniec a má v sebe symboliku Boha. Šišky, oriešky a semienka ako ozdoby tohto venca sú symbolikou nositeľov života. Všetko spoločne vyjadruje nesmrteľnosť našej duše a večný život. Každá sviečka označuje jednu nedeľu, sviatočný čas, ktorým sa približujeme k Vianociam a plameň sviečky Kristove svetlo. Adventný veniec sa dával na vianočný stôl, kde žehnal všetkému, čo sa na stole nachádzalo.

Advent ako slovo pochádza zo slova adventus – príchod Krista na tento svet. V čase stridžích dní v čase Lucie – o ktorých bolo zmienené v minulom čísle – sa bielymi pierkami vymetali príbytky od zlých síl, hýbalo sa nábytkom a čarovalo sa s olovom, ktorá dievka sa kedy vydá.

Čarovne sa to začalo aj v Smoleniciach: Mikuláš na saniach so svojou družinou s čertíkmi a anjelikmi putovali ulicami Smoleníc a rozdávali darčeky deťom v príbytkoch. Bolo to veľmi príjemné a úsmevné. Deti i dospelí mali z toho zážitok. Najmä, ak tradície a zvyky ožívajú v tom duchu, keď pookreje duša rozospieva ľudí do spevu. Kto z vás rád zanôti Tichú noc či Do hory, do lesa, valasi? Počuli ste, s akým oduševnením tieto piesne spievajú deti? Ako malí anjeli vložia do spevu naozaj všetko. V našom kraji sa chodí spievať pod okná našich blízkych pred návštevou, ktorou ich poctíme. Najprv sa odkoleduje, potom gazdiná pozýva dnu a pohostí. Vymrznuté líčka a šťastné oči zažiaria pri pohľade na milovanú babku i dedka. Je to čas rodiny a neskutočnej pohody.

Blíži sa čas vianočný, keď sa stoly naplnia voňavým jedlom a koláčmi, keď rodiny zasadnú v kruhu okolo stola a aj tí, čo žijú ďaleko, zavítajú stráviť čas so svojimi blízkymi. Svetlo sveta uzrie vianočný stromček. Živý a či umelý, bude sa pýšiť výzdobou a svetielkami, ktoré sviatočným svetlom rozžiaria každý dom. Je to čas, keď sme najviac v sebe, vo svojom vnútri, prehodnocujeme celý rok a o to viac sme vďační za svoje rodiny, lásku, zdravie, šťastie a spomíname, čo nám celý rok za darčekov v podobe hojnosti a situácií v živote nachystal.

Vianočné stromčeky na chvíľu schovajú tajomstvo vianočných darov, no len do chvíle, kým darčeky uvidia deti a rozchytajú ich pre svojich adresátov. Je to aj čas, keď nie všetci môžu zasadnúť za stôl so svojimi rodinami. Službukonajúci ľudia v nemocnici, v úradoch, vrátnici i všetci, ktorých povolanie vyžaduje stálu prítomnosť. 

Vianoce sú smutné tam, kde počas roka rodina stratila jedného zo svojich členov a s pietnou spomienkou a bolesťou v srdci spomínajú na Vianoce predošlé, keď sedeli ešte spolu za jedným stolom. Nostalgia Vianoc dolieha i tam, kde starí ľudia nemajú možnosť prežiť ich so svojimi rodinami a blízkymi, pretože už jednoducho rodina nie je. Nezabúdajme ani na deti v detských domovoch a ľudí v centrách núdze. Keď budete páliť sviečku adventného venca, spomeňte si i na nich a zaželajte im pokojný čas predvianočný, nech ich postretne niečo pekné a láskyplné, či už prostredníctvom rúk opatrovateľov, sestričiek v pôrodnici, či na iných oddeleniach.

Nech vás v tieto dni sprevádza pokoj v duši, naplnia sa vaše vianočné i celoročné sny, nech zasadnete v kruhu svojich blízkych okolo stola a máte hojnosti zdravia, šťastia, lásky i jedla po celý ďalší rok. Nech vás vaši umrelí blízki z neba chránia pred nešťastím a chorobami. Krásny adventný čas vám želáme a vinšujeme to, čo si zo srdca najviac prajete!

Text sme pre vás pripravali za pomoci Kataríny Nádaskej a jej knihy Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch.