Ak by ste kráčali po Smoleniciach pred 200 rokmi, čas dožiniek by ste v dedinke zachytili podľa jednej špecifickej veci: dožinkový veniec bol zvyčajne zavesený na kapure – vrátach každého gazdovstva, kde už žne skončili oslavou a poďakovaním za hojnosť, čo im bola dopriata. Obilie, kvietie a plody vkusne spletené do obrovských kolies a dievky vyzdobené korunami z rovnakých plodov zeme. Všimli ste si novodobé nevesty, k čomu sa navracajú? Korunky a nylonové závoje vystriedali kvetinové koruny a party ako z čias Dožinek. Dievčatá našej krajiny sú nádherné a v týchto tradičných partách o to viac, keď vyzdvihujú ich prirodzenosť a šarm. Predkovia prehovárajú k nám z každého kúta a v tomto post-dožinkovom čase svadieb o to viac.

Chystaj, gazda, poháre,
idú tvoji snopáre.
Chystaj si aj kalíšky,
idú aj tvoje žničky.
Gazda náš, gazda náš,
Chystaj nám oldomáš.
Chystaj nám ho z lásky, 
Zbierali sme klásky.
Chystaj nám ho hojne,
Zbierali sme dobre.

Vaše sady sa plnia hroznom, jablkami a slivkami, záhrady zemiačikmi a tekvicami. Je za čo ďakovať tak, ako kedysi dožinková družina. Vraj bude tuhá zima, predpovedajú lastovičky. Už sa krútia v jednom kole a lúčia sa s nami tie posledné, ktoré ostali. Tí skôr narodení počudovane krútia hlavami. Všetko je ako keby posunuté o mesiac. Ako keby sa príroda ponáhľala skryť svoje poklady pred mrazom. Nuž uvidíme, čo zimné mesiace studeným dychom privedú k nám do chotára. 

Lastovičky sú na ceste do tepla, naše detičky do škôl. Posledné prázdninové dni je už cítiť jeseňou. Noci sú vlhkejšie, chladnejšie. Deň je čoraz kratší a vzduch sviežejší ako býval v teplých mesiacoch. Keď boli búrky, čo bolo toto leto zriedkavejšie, pomáhali si naši dedovia zvonmi. Akože ? Veru tak. Zvonmi. Zvonice kostolov i tie z dreva urputne zvonili, aby búrky z lúk odohnali a nechali ešte neskosenú úrodu na pokoji.  Pred búrkou mali ľudia v tomto čase obrovský rešpekt. V našom kraji, odkiaľ pochádzam bolo v čase žní najviac úmrtí detí na medziach pri statku. Chlapci mávali pri sebe sekerky a nemali sa kam pred búrkou schovať. Stávalo sa, že do nich udrel blesk a v jednej dedine za rok umrelo i niekoľko malých varovníkov dobytka. Preto sa pri búrkach pálila hromničná sviečka a modlilo sa, aby chalupa, stodola i dvor ostali bez úderu blesku. Ak blesk udrel do nejakého stromu, nepoužíval sa na výrobu nábytku, ani vozov. Verilo sa, že bude priťahovať blesky i naďalej. 

Možno ste vedeli, možno nie, že k výstavbe zvoníc v roku 1751 prispela Mária Terézia, keď vydala takzvaný ohňový patent, v ktorom stálo, že každá obec musí mať zvon, aby sa v čase požiaru bilo na poplach. Zvony ohlasovali veľa udalostí v obci. Povodeň i požiar, ohrozenie živlov i ľudí – v čase vojny, epidémie i choroby. Zvon bol verným spoločníkom ľudí aj z hľadiska merania času. Zvonilo sa trikrát denne: ráno, naobed i večer. Zvon preto meral čas na prácu i odpočinok i sviatosti kostolné. Zvony mali veľa spoločného i s tými, čo zasvätili svoju prácu kopaniu v zemi – baníkom.

Začiatkom septembrových dní sa konajú v Banskej Štiavnici takzvané Salamandrové dni. V tieto dni sa koná sprievod, na ktorého čele ide bača s podobou salamandra, ako symbol tvorov, ktorých baníci stretávajú pri fáraní najčastejšie. Toto remeslo sa na Slovensku udomácnilo vďaka ťažbe rudy, zlata, striebra a mede. Vedeli ste, že vďaka náročnosti práce boli baníci medzi prvými slobodnými ľuďmi starých čias? Mali svoju vážnosť za svoju namáhavú prácu. Vysekávali kladivkami deň čo deň do zeme štôlne. Práca v štôlni trvala štyri hodiny ako jedna banícka zmena. Boli takí, čo fárali v podzemí i na povrchu. Záležalo od spôsobu fárania a terénu, v ktorom sa fáralo. A tak na Slovensku vyrástla osobitosť banícka: mali svoje tradície, slávnosti, piesne i povedačky. Bane zvyčajne pomenovávali podľa patrónov a svätcov, pod ktorých ochranu sa pri vstupe do štôlní baníci uchyľovali a veľmi si ich ctili a cenili. 

Dolnú bránu za pet rokov stavali, 
pred nou, za nou mládenci sa rúbali.
Vtedy bolo sveta žit,
Gverkom a haviarom byt,
Z krčmy na fraj a z fraja do bani it.

Máte slivky? Aj u vás sa varí tradičný rodinný slivkový kotlíkový lekvár? Ak by aj nie, nevadí. Skočte nazrieť na slivkové slávnosti napríklad do Turej Lúky pri Myjave. Okrem poctivého, čerstvo uvareného slivkového lekváru a slivkových gulí s makom okúsite aj myjavskú slivovicu aj ich muzičku: „Poďme chlapci domov…“ sa odoberiete s husličkami do svojich príbytkov. 

Jeseň je čarovná. Pre deti novým začiatkom, pre prírodu zdarným koncom plodnej sezóny. Všetko sa upokojuje, ľudia sa navracajú z dovoleniek a ako príroda, tak aj ľudia sa pomaly stišujú a vstupujú viac do seba. Pavúky nadmieru snovajú svoje ornamentové pavučinky, čo neteší hádam žiadnu gazdinú, keď sa musí s metlou a vysávačom poriadne obracať, aby sa týchto chlpatých potvoriek z príbytkov zbavili.

Ak máte práve otvorený chutný burčiak, tak vám želám: „na zdravie“. Hroznová šťava obsahuje veľmi veľa vitamínov prospešných pre slezinu a vašu imunitu. Práve teraz, na jeseň si budujete dobrý základ zdravia na dlhú zimu až do budúcej jary. Opatrne s jedením nezrelého ovocia. Nielen vám to žalúdok potrápi, ale aj oslabí slezinu. V zimných mesiacoch vám jej činnosť bude veru chýbať.

Hody, kačka, hus, vínko, stretnutia rodín, priateľov, remeselníkov… dožinkové pozdné septembrové dni sú čarovné. Poďakovanie. Za celý rok, za hojnosť, ktorú slávime s blízkymi ochutnávkou jedál a pitiva. Tento rok bol bohatý a hojný na veľa dobrého a zdravého. Verím, že i vaše záhrady sa vám odmenili za vašu starostlivosť nejednou nečakanou zmenou a hojnou úrodou. Užite si ju v zdraví a pohode. Nezabudnite si s trhov a jarmokov priniesť malú maličkosť, ktorá vám bude pripomínať hojnosť tohto roka pre celú rodinu. 

Na Máriu nezabudnite poďakovať patrónke Slovenska  za jej starostlivosť o nás. Štatút patrónky vraj dostala Sedembolestná Panna Mária už v roku 1927. Mám rada mariánske púte. Majú v sebe ohromnú silu  i pokoj zároveň. Nielen v Šaštíne, Starých Horách a Levoči, Mariánke, či Dechticiach. Ale aj u nás, v Smoleniciach sa jej meno vyslovuje s úctou. 

A keď príde čas, zavítajte do Stupavy na kapustové hody a neskôr, u nás na tie jablkové. Vždy je čo sláviť, čo ochutnať a za čo ďakovať.  V mesiaci september opatrne s jabĺčkami. Keď nahliadnete do kuchyne u vzdialenejších susedov  – Ukrajiny a Ruska, zistíte, že u nich je celý mesiac jablkový pôst. Jedáva sa jablko len tepelne spracované vo forme kompótu, či pečenia. Je to preto, lebo enzýmy nezrelých jabĺk rovnako ako ostatné kyslejšie ovocie vedia riadne dať zabrať slezine a tým pádom aj imunite. Nemusíte sa báť: koncom septembra si ten pôst vynahradia veľkými hodovými stolmi s jabĺčkami na všetky spôsoby. 

Želám vám pekné dni plné hodovania, spomienok po dovolenkách a stretnutí s priateľmi, rodinami v kruhoch, kde sa cítite príjemne a radosť rozospieva vaše srdcia s vďakou za všetko, čo máte: deti, rodinu, živobytie, hlavu nad strechou a úrodnú zem vôkol nás. Pekné dožinkové obdobie vám všetkým.

Text sme pre vás pripravali za pomoci Kataríny Nádaskej a jej knihy Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch.