Leto je už v plnom prúde v našom kraji. Vysoké máje pre smolenické dievčence zažili svoju slávu i uvítanie jari po našom. Filipo-jakubská noc pominula, studničky sa rozjasnili májovým čistením a spriechodnením vodnej riavy a svätí za dedinkami a mestami strážia pokoj. Kaplnky za dedinami vznikali z vďaky za vyslyšanú prosbu. Po celom Slovensku sú kaplnky i drevené kríže za dedinkami roztrúsené, je možné pristaviť sa pri nich pešo, či len tak, po dlhej ceste. Často sa z týchto kaplniek vďaky stali pútnické miesta, kam miestni radi prichádzajú a prinášajú dary v podobe kvetov i sviečok. Častokrát vidieť peších i tých, ktorých vedie cesta do práce autom, pozastaviť sa pri týchto miestach len tak rozjímajúc či modliac sa v tichu, ktoré si v tomto uponáhľanom svete našli na okamih hľadajúci pokoj v duši. Svätý Florián ako ochranca pred povodňami a ohňom sa začiatkom mája ujal svojej čarovlády. Ktovie, možno aj preto v tom čase skutočne bolo vidieť v Smoleniciach kominárov, zvoniacich pri bránach, ponúkajúcich prezrieť komíny domčekov po zimnej sezóne.

Neskôr zaúradovala Svätá Žofia. Presne v polovici mesia­c­­a lásky, keď bol čas na siatie najlepší nielen pre konope a ľan. Tentoraz traja zmrzlí doniesli so sebou riadnu paseku. Mnoho stromov i viniča pomrzlo a silný mráz zanechal svoj ľadový rukopis na nejednej smolenickej záhrade. Na neďalekej Morave tento rok so smútkom v hlase vinohradníci skonštatovali, že „tohoroční víno bude leda tak na tabák“.

Ako sa tohto roku viniču ďalej povodí, napovedal v tomto čarovnom kraji ku koncu mája obľúbený patrón vinohradníkov: svätý Urban. Tam, kde naňho s úctou myslie­vajú, chráni vinice pred krupobitím a škodami na víne v pivniciach. Pozor, Urban nedáva záruky tam, kde vínko zo súdka mizne do bruška ochutnávačov na tajnáša. Medard všetok jarný šepot mesiaca lásky zmýva svojou povestnou 40-dňovou kvapkou a ak nie je suchý rok, dopraje vlahu všade tam, kde je jej potreba. Leto je v plnom prúde. Dozrievajú jahody, čerešne a všetky dužinaté plody skorého leta, z ktorých majú asi najväčšiu radosť deti. 

Júnová atmosféra už začína zaváňať blížiacim sa koncom školské­ho roka a snívaním o prázdninovom programe s kamarátmi, rodičmi i starkými. Dni sa predlžujú a deti si vychutnávajú teplé letné noci viac ako kedykoľvek predtým. Aj v dávnejších dobách mali na tento čas deti najviac zábaviek. Popri starostlivosti o húsky či dobytok si odkrútili nejednu hru a vyčítanku: 

Sedí ryba pri potoku,
drží zlatý meč,
na koho to slovo padne,
ten musí ísť preč!

Toto obdobie patrí medzi najkrajšie v roku. Naši predkovia mali v tomto čase, pochopiteľne, najviac práce. Pôda ich živila a všetko potrebovalo svoju starostlivosť. Teplé dlhé večery s príjemným ochladením na záver dňa majú svoje čaro. Mladí i starí sa stretávali na dedinskom „fóre“ – ako inak, pri studni. Keď neboli vodovody ako dnes, prísť po vodu a načerpať, čo rodina potrebuje, trvalo nejakú tú chvíľu. Každá novina, dobrá i zlá, sa veru doslova šírila po dedine ako tá voda: vo vedrách, čo si ju niesli domáci domov.

A je tu slnovrat.  Deň, keď sa ctil obrad k slnku, deň, čo všetko znova zvráti. V niektorých krajoch sa slávil zároveň so sviatkom Jána Krstiteľa zakladaním veľkých vatier. Mládež v tie dni nachystala dostatok dreva na obrovskú vatru, pri ktorej nechýbala muzika, zábava a piesne, venované Jánovi. Dievčence vili vence, po polnoci ich hádzali za seba a mládenci chytali na rukoväť biča. Tradovalo sa, že ak bol mládenec šikovný, získal si povesť najšikovnejšieho v dedine a k tomu aj dievča za ženu. Preskakovanie vatry mužmi i ženami symbolizovalo očistu od zlého krstom ohňom. Verilo sa, že mladí i starí, čo preskočia svätojánsky oheň, budú po celý rok bez nešťastia a v plnom zdraví. 

Svätojánska rosička,
daj mi krásy na líčka.
Po rosičke pobehám,
na krásu jej nazbieram.
Moja milá rosička,
daj mi šťastia toho,
aby som postretla svojho milého.

Na tento sviatok sa tešili najmä mladí kvôli zábave, hrám a poverám o partnerstve a mágii lásky. Aj ženy, ktoré počas svätojánskej noci zbierali ľubovník a liečivé rastliny. Verili, že v túto noc dáva zem bylinám väčšiu moc a ľuďom tak môžu viac pomôcť pri boji s ochoreniami.

Každý kraj mal svoj príbeh o svätojánskej noci a malých sprievodcoch touto nocou – svätojánskych muškách. Kto ich mal možnosť pozorovať v týchto dňoch, údiv nad týmito chrobáčikmi je oprávnený. Vyžarovaním zelenkavého svetielka a jemným letom na lúkach i v porastoch pôsobia naozaj nadpri­rodzene a mysticky. 

Držali ste už svätojánsku mušku v rukách? Je to s nimi ako s ľuďmi: na prvý pohľad úplne obyčajný čierny chrobáčik. Keď ho zložíte do trávy, začne svietiť, ak sa cíti bezpečne. Aj človek vás očarí svojou dušou až v okamihu, keď sa s vami cíti príjemne a bezpečne. Škoda len, že ich životná filozofia nám neostane na očiach dlhší čas: ako okolo Jána prichádzajú, tak po svätojánskej noci záhadne zmiznú. Ako tí, ktorým sa vraj podarilo nájsť o polnoci žiariaci papraďový kvet s mocou neviditeľnosti a možnosťou nahliadnuť na poklady, ktoré matka Zem počas svätojánskej noci ľuďom s čistým srdcom odkrýva.

Svätých za dedinou v mesiaci jún dopĺňajú Peter a Pavol: obľúbení apoštoli školákov. S nimi prichádzal aj koniec školského roku a povestné posledné zazvonenie školského zvonca. Želáme malým škôlkárom krásnu rozlúčku so svetom hier a spievanok a želáme všetkým deťom nádherne prežitý letný prázdninový čas, aby sa v septembri mohli s ľahkosťou v školských laviciach učiť novým, dosiaľ nepoznaným veciam za sprievodu láskyplných učiteľov. Užite si leto v našom chotári, malí i veľkí. Pozrite sa okolo seba. Je tu skutočne nádherne.

Text sme pre vás pripravali za pomoci Kataríny Nádaskej a jej knihy Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch.