Smolenice s.r.o: Keď je obec rodinným podnikom

Robiť pre ľudí je dnes naskrze populárna mantra. O to dôležitejšie je, aby sme našich volených zástupcov konfrontovali otázkou: Pre ktorých ľudí? Napríklad pán Horník, zástupca starostu, zjavne myslí na rodinu. Na uvoľnenom mieste pokladníčky obecného úradu totiž bez rečí a bez pokusu o formálne výberové konanie odrazu pracuje jeho dcéra Natália. Síce len na dohodu, ale už to by si zaslúžilo aspoň vysvetlenie. Na rodinu myslí aj pán starosta Chrvala. Ten pre zmenu v mene obce robí biznis so synom. Konkrétne za 19,500 eur z našich daní. Ale poďme postupne.

Biznis so synom
Reč je o rámcovej zmluve o dielo, ktorej predmetom je správa webovej stránky obce, propagačné a fotoslužby a dodávka spotrebného materiálu do počítačov a tlačiarní na obecnom úrade. Podpísal ju starosta s firmou Fabrico s.r.o., ktorej konateľom je jeho syn Matej. K podpisu došlo 26. februára 2015, teda už krátko po tom, ako sa starosta ujal funkcie. Ba čo viac, podľa obchodného registra bol sám Anton Chrvala vo firme Fabrico konateľom ešte do 12. januára 2015 – a dodnes ostáva jej 100-percentným vlastníkom.

Je to šikovné. Zákon síce starostovi podnikať neumožňuje, no v praxi to znamená len toľko, že nesmie byť konateľom. Vlastniť podiely vo firmách už zakázané nemá. Ani so svojimi firmami v mene obce uzatvárať zmluvy. Ak teda boli vysúťažené riadne. Mimochodom, predmetnú zmluvu bez problémov náj­dete na webovej stránke obce.

lubomir_kotrha_1

Príhodné načasovanie
Zastavme sa ešte pri tom, čo to znamená riadna súťaž. V tomto bode totiž na celej kauze začína byť pútavé aj načasovanie. Zmluva medzi obcou a starostovou firmou Fabrico bola podpísaná len tri dni predtým, než vstúpil do platnosti nový zákon o verejnom obstarávaní. Čo to znamená v praxi? Po starom bolo možné ponuku vysúťažiť takzvaným prieskumom trhu – stačilo teda napríklad zdvihnúť telefón, obvolať zo tri firmy a následne už mohla zasadnúť obecným úradom ustanovená komisia a vybrať tú najvhodnejšiu ponuku. Na základe bližšie neurčených kritérií.
V prihlia­daní na prípadné rodinné väzby či osobné záujmy mohla obstarávateľovi brániť akurát morálka. Nie je to práve ukážkou transparentnosti, ale zákon to v zásade umožňoval. Teda, ten starý.

Po novom je už obec povinná vy­užiť elek­tronický kontraktačný systém. V rámci elektronickej súťaže prebieha všetko anonymne a obec tak do poslednej chvíle netuší, s ktorou firmou zmluvu uzatvorí. Systém skrátka vyberie naj­lacnejšiu ponuku. Obstarávateľ teda po novom nevie ovplyvniť výsledok v prospech konkrétnej firmy. Tri dni – toľko delilo obecný úrad od podstatne prísnejších podmienok obstarávania. No nie je takéto načasovanie príhodné?

Hrobové ticho
Natíska sa otázka, ako toto celé mohlo prejsť bez povšimnutia a odporu finančnou komisiou a komisiou na ochranu verejného záujmu. Ich psou povinnosťou bolo bezodkladne preskúmať, či nebola starostova firma v súťaži nejakým spôsobom zvýhodnená.

Starosta a jeho zástupca sa zjavne snažia urobiť si z obce Smolenice rodinný podnik. Podobným spôsobom, akým bývalý šéf štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcel Forai robil biznis so svojou tetou Ankou. Alebo po vzore exministra hospodárstva Pavla Pavlisa, ktorý objednával upratovanie od firmy svojho švagra. Forai a Pavlis boli aspoň nútení vyvodiť zodpovednosť a promptne­­ prišli o stoličky. Smolenickí poslanci nielen mlčali, ale starostu ešte odmenili tučným zvýšením platu. A čo vlastne majú tieto tri kauzy spoločné? Zákon možno ani v jednom prípade porušený nebol. No to nič nemení na tom, že rodinkárske počínanie je už z princípu nemorál­ne, neetické a odsúdeniahodné.

Tomáš Púchly, OZ Smoleničan