Novembrový úvodník

Hovorí sa, že cesta je dôležitejšia ako cieľ. Smolenice o tom z každodennej skúsenosti vedia svoje. Nádeje na doriešenie nášho najpálčivejšieho problému však prchajú rýchlejšie než acetón. V apríli 2015 nám obec prezentovala odvážny plán, že stroje sa vrátia už počas leta, aby dokonali rekonštrukciu cesty II/502. Samozrejme, ak všetko pôjde podľa plánu. Nešlo. Potom nás chlácholili novembrom. Taktiež nevydalo. VÚC vraj nemá peniaze. A následne sa rozľahlo zlovestné ticho, len miestami pretrhnuté neoficiálnymi povedačkami o nových termínoch. Nič z toho.

No to všetko značí len dva možné scenáre. Zodpovední sa chcú vyhnúť ďalšej potupe veľkohubo sľúbených a nedodržaných termínov, alebo… sme príležitosť na dokončenie cesty nateraz skrátka prepásli. Nech je ako chce, Neštich má zatiaľ smolu. A môžeme byť radi, že opravená je aspoň polovica cesty.

Pripomeňme, že kameňom úrazu – pre ktorý sa všetko neurobilo naraz – boli nevysporiadané pozemky pod cestou. No skôr, než sa nám zažiada ukazovať prstom na vinníkov, tiež pripomeňme aj to, že rekonštrukcia hlavnej cesty sa oficiálne rieši už od roku 2009. Dosť času na to, aby sa s problémom porátali volení zástupcovia aspoň so štipkou záujmu a odhodlania. Tieto kvality však starostovia a poslanci spravidla objavujú, až keď sa zvolebnieva. Nebolo by teda prekvapením, ak by sme sa zvyšku cesty dočkali dakedy v roku 2018. Ak vôbec.

Tomáš Púchly, OZ Smoleničan