Hlavne nezabúdajme, kto nám tú cestu opravil

Hlavná cesta bola v našej obci vždy tak trochu klzkou témou. A to sme sa ani nemuseli obmedzovať na tému zimnej údržby. Po stále nových sľuboch a fámach okolo dlho plánovanej rekonštrukcie sme sa totiž mohli šmýkať celoročne. Ak sa práve zamýšľate, koľko rokov nás táto vďačná téma držala… a odpočet obratom aj vzdávate letmým odhadom v rozmedzí „dlho“ a „celú večnosť“… ďaleko od pravdy byť nemôžete. V máji ubehlo 10 rokov, odkedy bol schválený oficiálny zámer opravy smolenického úseku cesty II/502.

Kde to vlastne viazlo?
Tento príbeh už poznáte. Oni to všetci chceli urobiť čo najlepšie, akurát to dopadlo ako obvykle. Ale začnime poctivo rokom 2007. Pri schvaľovaní prvotného zámeru sa počítalo s dokončením v roku 2009. Vzápätí sa ale ukázalo, že opraviť cestu a následne ju zasa rozbiť pri budovaní kanalizácie by zmysel veľmi nedávalo. A tak sa čakalo na kanalizáciu. To už sa písal rok 2010. Vtedajší predstavitelia obce však nezaháľali a počas čakania pripravili nový, lepší a násobne drahší projekt revitalizácie obce. Ten počítal s hĺbkovou rekonštrukciou cesty, jej rozšírením aj vybudovaním nového odvodnenia. Nie až tak úplne neočakávateľné problémy s pozemkami pod cestou a neúspešná žiadosť o eurofondy ale tomuto projektu učinili neslávny koniec. Hádate správne. Žiadalo to nový projekt. Hlavne skromnejší. A tak sme pre plánovaciu odyseu čakali o čosi dlhšie. A nebyť toho, čakali by sme aj tak, pretože nová kanalizácia mala byť ešte nejakú dobu v skúšobnej prevádzke.

Situácia sa pohla až začiatkom roku 2013, kedy do Smoleníc zavítal predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš. Verejne vtedy priľúbil, že VÚC cestu opraví. A obec sa na oplátku zaviazala, že zabezpečí aspoň vysporiadanie problémových pozemkov. Tá druhá časť sa podarila. Tak z polovice. A preto aj tá prvá časť sa podarila. Tak z polovice.

Mnohí Smoleničania už touto dobou na novú cestu dávno rezignovali. S tým, že „uveria, až uvidia bagre“. Tie v lete 2014 za veľkej slávy skutočne prišli… len aby v predstihu zasa odišli. Ďalšie tri roky sme si pri otázkach ohľadom nedotknutného Nešticha mohli akurát myknúť plecom, že môžeme byť radi aspoň za tú polovicu. Na obci sa v tomto bode chopili osvedčenej úradníckej poučky, ktorá hovorí, že plánovanie pomáha budiť dojem aktivity. A tak sme na striedačku z úst starostu a jeho zástupcu počínajúc jarou 2015 počúvali nové zvesti. Bagre sa mali vrátiť najprv v lete 2015. Ak by teda veci šli podľa plánu. Nešli. Potom nás chlácholili novembrom 2015. Tiež nevydalo.

A kde to viazlo potom?
No pokým nás na obci trpezlivo zásobovali podpultovými zvesťami, celkom ľahko nám mohlo uniknúť, že celý záverečný trojročný prieťah bol spôsobený jedinou záležitosťou. Jedinou neschopnosťou. Obec sa síce zaviazala vysporiadať problémové pozemky, no nepodarilo sa jej s tým pohnúť včas. A že toho času od roku 2007 bolo požehnane… Len preto sa rekonštrukcia musela rozdeľovať na dve etapy. Len preto sme čakali tie zvyšné tri roky na neštišskú polovicu. Pamätajte na to, ak sa dokončením cesty niektorý z našich obecných volených zabávačov pokúsi pochváliť. Pamätajte, že cesta II/502 je majetkom Trnavského samosprávneho kraja. Pamätajte, že ak niekomu patrí vďaka za jej opravu, je to predseda kraja Tibor Mikuš.

 Tomáš Púchly, OZ Smoleničan