Dobročinnosť prináša malé Vianoce po celý rok

Keď denného svetla povážlivo ubúda, no vzduchom sa na oplátku nesie čoraz viac sprostých slov na „d“ (áno, mám na mysli darčeky), nemôže byť pochýb. Prišiel ten čas. Na ľahko znepokojený pohľad do kalendára. Na zachovanie zdravej miery paniky. Na dotiahnutie posledného návalu práce v tomto roku. A snáď popri tom nezabudnúť na tie darčeky. A kapra. A v ideálnom prípade ešte na to, že Vianoce majú byť napokon sviatkom rodiny a pokoja. Okrem tradičného frmolu a následnej úľavy je však toto obdobie aj tradičnou príležitosťou na koncoročné bilancovanie. Alebo hodnotiacu bodku, ak chcete. Čo sa nám podarilo, čo tak celkom nevyšlo a ako veci nabudúce robiť inak. V ideálnom prípade lepšie. No tentokrát som sa nezamýšľal len nad uplynulým rokom, ale nad fungovaním týchto novín a občianskeho združenia od samého začiatku.

Bolo to v januári 2014, keď sme sa ako partia nadšencov rozhodli podniknúť niečo konkrétne. Niečo, čím by sme prelomili všeobecnú ľahostajnosť k pomerom v obci a snáď posunuli veci k lepšiemu. Dôvodov sme mali viacero. Jedným z nich bolo rezignované lamentovanie, že v Smoleniciach sa nič nerobí a skapal tu pes. Alebo aj dva, lebo jedného by to nebavilo. Ako inak, hovorím o poli kultúrnom. Nie že by sa tu predtým nedialo nič. No podujatí bolo žalostne málo. Tak sme napokon vyšli s kožou na trh. A nebolo to márne. Divadelné predstavenie „Na fašírky mi nesiahaj“ v podaní divadelných bardov Lasicu a Kňažka naplnilo kultúrny dom. Nasledovali úspešné koncerty rôznych hudobných interpretov v rámci Smolenického kultúrneho leta. Premiérovo sme zorganizovali aj Jablkové hody a prvý rok ukončili predstavením pre deti, ktoré rozospievala Fíha Tralala.

A potom pristála na stole otázka, ako s týmito aktivitami ďalej. Nebolo to jednoduché obdobie, no po malom personálnom reštarte a vyriešení financií pre naše projekty sme predsalen pokračovali ďalej. Ale ako? A načo? A aký zmysel to vlastne pre nás malo? Samozrejme, mohli sme sa vydať cestou komercie – zorganizovať koncert zaujímavého umelca, vybrať vstupné a z výťažku skrátka financovať ďalšie aktivity občianskeho združenia.

To však nebolo celkom to, čo sme mali na srdci. Aby všetko to úsilie malo skutočne zmysel, rozhodli sme sa venovať výťažky z našich podujatí tým, ktorí nemali v živote to šťastie a od narodenia zápasia so zákernými chorobami. Impulzom nám bol príbeh teraz už našej malej kamarátky Emky a jej rodičov, ktorí sú každoročne nútení hľadať finančnú pomoc na liečbu svojej dcérky. A tak vznikol Chritatívny koncert na zámku. Som nesmierne rád, že na spoluprácu prikývli jednotky v umeleckej brandži ako Peter Lipa či Smejko a Tanculienka, ktorí prišli zahrať a aj vďaka nim sme tak mohli malej Emke pomôcť. Najväčšia vďaka ale napokon patrí všetkým vám, ktorí ste s nami prišli stráviť príjemné rodinné popoludnia a svojou účasťou zároveň prispeli na dobrú vec. Aj vďaka vašim príspevkom sme za posledné tri roky ako občianske združenie Smoleničan dokázali malej Emke venovať na liečbu krásnych 2520 eur. A s prispením Nadácie Adeli, ktorá nás sprevádzala na každom zo zámockých podujatí, sa toto číslo vyšplhalo až na 3920 eur.

Keď sa chce, tak to ide. Preto sme sa v dobročinnom duchu následne rozhodli ladiť aj tohtoročné jablkové hody. Spoločne s vami sme popri koláčoch a hudbe podporili ďalšieho malého bojovníka, Jakubka, sumou 1200 eur. Pri obliadnutí za našimi aktivitami – od samých začiatkov až doteraz – sa nemôžem ubrániť pocitu, že to celé malo zmysel. Že sme spolu s vami odviedli kus dobrej práce. Že pôvodne stojaté smolenické vody sa predsalen pohli a kultúrnych akcií v podaní ďalších a ďalších nadšencov postupne pribúda. Nebolo práve toto našim pôvodným zámerom? Hádam by sme už mohli spokojne vyhlásiť, že stačilo a je čas, aby štafetu prebrali iní.

Verte, vyčerpaní zhonom okolo podujatí si to niekedy veru myslíme. No príjemná atmosféra, váš záujem a vedomie že sme spoločne dokázali aspoň trochu pomôcť malým bojovníkom, ktorí pomoc potrebujú, nás napokon vždy napĺňa novou energiou a elánom do organizovania ďalších podujatí.

A tak sa po krátkom sviatočnom oddychu do tohto úsilia radi vrhneme znovu. Dúfajúc, že každé z nadchádzajúcich podujatí bude v dobročinnom duchu malými Vianocami. Na záver mi dovoľte už len popriať pohodové prežitie vianočných sviatkov, zdravie a rodinnú pohodu. Tešíme sa na vás aj budúci rok!

Pavol Púchly, predseda OZ Smoleničan