Ak ste stretli dve dievky v bielom, s rozpustenými vlasmi a pestrými stuhami v nich i na rukách, nejdú na karneval. Určite sú to vyvolené dievky, čo chodievajú spievajúc a tancujúc pýtať peniaz na sviečky k pradeniu a na pár omastencov k jedeniu. Priadky začínajú. Gazdiné oprášili kúdele, kolovrátky a vretená, pár polienok do piecky a tešili sa na posiedky u pozývajúcej tetky. V niektorých krajoch čakali na Martinskú slávnosť a po nej priadky v plnom prúde až do poslednej pôstnej nedele.

Ten, kto pozná príbeh svätého Martina vie, prečo deti milujú jeho príchod a najlepšie na bielom tátošovi. Keď máte doma tiež malé deti a milujú príbehy rovnako, ako tie naše, určite ocenia, keď na Martina im večer pri sviečke prečítate príbeh Martina Tourského a jeho povestný čin s podelenia sa o plášť s premrznutým nahým žobrákom. Nasledujúcu noc sa mu zjavil Kristus, oblečený práve s jeho polovicou plášťa. Vďaka jeho činu bol považovaný za ochrancu pred chudobou, bol patrónom vojakov, koníkov, jazdcov, husí a vinárov. V čase slávenia jeho mena a rozprávania príbehov o ňom už zvyčajne aj v našich končinách padal sneh a prichádzala pani Zima. Napokon bol zvolený za biskupa. 

Jedna z legiend hovorí, že sa pred voľbou schovával v husacom obydlí, no husi ho svojim gáganím prezradili. Od tých čias vraj musia husi za svoj čin „pykať“ a počas martinského večera gazdinky piekli svätomartinskú hus ako spomienku na čas tej schovávačky. Pieklo sa i sladké pečivo, ktorým obdarovávali dievčatá chlapcov. Zvyčajne to boli rožky plnené makom a lekvárom. Ak chcete sviatok svätého Martina deťom priblížiť i inak, zahrajte si s nimi divadlo, upečte si spolu koláčik a večer si pripravte svätomartinské lampášiky. Deti často v ten večer vychádzali na ulicu a hľadali po kútoch dediny, či náhodou tiež neobjavia  Martina, alebo do rána nepricvála na bielom koni. 

Tento rok sme si užili Martinskú slávnosť na Zaježovej. Deti malé i veľké usilovne vyrábali zo zaváraninových pohárov spolu s maminkami svoje lampášiky. Oblepili ich papierikmi, vymaľovali ich a po prečítaní príbehu o Martinovi si do nich vložili horiace kahančeky. Vonku sa už za ten čas usilovnej práce zotmelo. Mali ste vidieť tie zvedavé očká v osvetlených tváričkách vlastnoručne
vyrobených lampášikov. Pripomínali mi skôr svätojánske mušky ako škôlkárov, či školáčikov. Pustili sa spolu s doprovodom rodičov hľadať Martina na bielom koni a Martinský poklad. Čuduj sa svete, našli. Štyri podkovy Martinovho bieleho koňa a plnené rožky, ktoré utekali s radosťou odniesť svojim mamám. Na Zaježovej koníkov majú, aj toho bieleho. Len sa toho približujúceho sa mora svetielok trochu zľakol a cítil sa bezpečne pri svojom majiteľovi, ako inak, Martinovi i v skutočnosti. Poriadne vymrznutí novembrovým vzduchom poniektorí odvážlivci zaspali mamám na rukách hneď po veľkej martinskej sláve. Iných zmohlo teplo kachiel a príjemná hudba bubnov a hudobných nástrojov.

Priadky začínajú a s nimi si gazdinky chystajú a spriadajú nitky na budúci rok. Na tkanie, vyšívanie, zošívanie, či pletenie. Bude tak do času, keď k nám zavítajú Vianoce a s ním Ježiškovo narodenie. 

Želám Vám, nech sa v tomto čase dobre spriadajú plány i poďakovania za to, čo ste tento rok dostali. Nech ste i vy dobrou priadkou, ktorá pripraví zdravú nitku, spájajúcu rodinu za vianočným sviatočným stolom a pripomenie niť života zakaždým, keď zaváhate, či žijete svoj život dobre. Nech sa Vám dobre pradie a dobre sa na celý rok spomína!

Text sme pre vás pripravali za spoluúčasti Eleny Slobodovej a jej knihy Slovenský detský rok.