Horúce dni nahradili prevažne dni plné dažďa, chladu a nárazového vetra. Navrátili sme sa z času voľna, dovoleniek a pokoja letných nocí do rytmu povinností, práce a školských lavíc. Každý sa so zmenou a príchodom jesene vysporiadaval po svojom. Detičky zvykaním si na ranné vstávanie do školy, hodiny v procese učenia a na úlohy chystané doma. Dospelí zas novými plánmi, projektmi v práci a v záhradách ďakovaním Bohu za úrodu, ktorou nás tento rok obdaril.

September (v staroslovenčine jaseň) dostal názov podľa latinskej číslovky septem, ktoré je označením čísla sedem – aj napriek tomu, že je to pre nás deviaty mesiac v roku. Táto zvláštnosť vznikla v dobách starého Ríma, kde rok začínal marcom. Aby si Rimania svoj život uľahčili, nazývali mesiace v roku podľa poradia, v ktorom za sebou nasledovali. Niektoré z nich boli premenované podľa mien bohov, prípadne mien významných rodín a osobností, či podľa sviatkov. U našich predkov to bolo celkom inak – tí zostali verní prírode aj pri pomenúvaní mesiacov. Na našom území sa v tomto období požehnane vyskytovali jasene. Tieto stromy hrdo rastúce často až do výšky 30 metrov ľuďom spoľahlivo oznamujú, že je tu jeseň a príroda sa pomaly, ale isto uberá k svojmu dlhému zimnému spánku.

Septembrovou patrónkou, ktorú s radosťou oslavujú ako naše deti, tak aj celý ľud slovenský, je Mária, matka Ježiškova. Okrem toho, že je patrónkou Slovenska, detí a matiek i žien v nádeji, má i v našom chotári a srdciach Smoleničanov svoje stále miesto. Otvára pomyselnú bránu jeseni. Tá k nám príšti nielen cez stromy a ich listy, ale spolu s dovetkami dožinkových slávností, hodov, burčiakových ochutnávok a tiež kačacích a husacích hodov.

Svieti slnko svieti, ale je zubaté.
Po Matúši čiapku na uši.
Lastovičky  na odletu, koniec i babiemu letu.

 

Matúš nám prináša chladnejší dych jesene a pripomína nám chvíľu jesennej rovnodennosti. V ten deň je v prírode cítiť doslova rovnováhu chladu i tepla. Vykuklo slniečko, rozvírilo pavučinky babieho leta, aby dalo silu dozrieť posledným hokkaido tekviciam.

V týchto dňoch je miera nervozity medzi ľuďmi vo vzťahoch i na cestách citeľne vyššia. Tento fenomén sa opakuje každoročne. Nie je príjemný, no je pochopiteľný. Deje sa príliš veľa zmien, ľudské telo je oslabené, imunita bojuje s výkyvmi teplôt a prejavuje sa i zmena životného režimu. Človek je viac v myšlienkach ako inokedy, spomína a rekapituluje. Každý padajúci list mu dáva najavo, že všetko je pominuteľné a nie trváce. S výnimkou, že sa dívate na duby, lebo tie majú listy na svojich konároch celoročne. Práve v tomto čase urobí veľmi dobre na duši príjemný oheň v krbe – v kruhu blízkych pri pohári vínka či burčiaku a v tichom rozhovore či spomienkach. Určite tento pocit poznajú tí, ktorým nie je vzdialené vinohradnícke remeslo. Je to ten pocit, keď môžu vinári ochutnať výsledok minuloročnej sezónnej práce a pripraviť do súdkov tohtoročnú úrodu.

Svätí: Václav a Michal (Michael) september pekne ukončujú. Václav so svojou hlbokou vierou a spravodlivým srdcom, ktorými viedol svojich ľudí životom a Michael zas naprieč rôznymi kultúrami v boji s drakom víťazí nad temnotou.

Ale ako si s našimi ratolesťami tieto dni jesenné vychutnať? Napečte si s nimi chrumkavé koláče a kým sa vám budú chystať v rúre, pozbierajte si pár gaštanov na miestach, kde ich ešte deťúchy neobjavili. Pri kostole, či pri zastávkach ich bolo neúrekom. Ak sa vám neušli, nevadí. Spojte príjemné s užitočným, väčším detičkám dajte do rúk malé kladivko a tie s radosťou porozbíjajú vlašské orechy a lieskovce. Získajú tým lodičky na svoje veľké námorné plavby a vy orieškovú drť na vaše chutné koláče.

V tieto jesenné chladné večery siahnite po rozprávke o priadkach, o drakoch, po príbehoch o máriinej oddanosti, o starostlivých mamkách a šťastných deťoch. Deti milujú príbehy a pocit bezpečia vo vašich rodinách. Všetci sme deťmi. Buď sme nimi boli, alebo sa od nich i v tieto dni učíme ako mať radosť zo života.

Text sme pre vás pripravali za spoluúčasti Eleny Slobodovej a jej knihy Slovenský detský rok.