Kolesu času sa pregúľalo od sviežej jari priamo do horúceho leta. Užili sme si pazúrov tetky zimy, čo zadrapla svoju sestru jar za farebné šaty. A tá keď sa z jej rúk konečne vymanila, rozhodila náruč plnú kvetov a teplých lúčov i do nášho chotára. Vyprevadili sme Morenu, požehnali veľkonočnú hojnosť v kostoloch i domovoch, prešli už aj hadie dni na Juraja, keď sa diery zeme otvoria, postavili máj našim dievkam, pochovali basu skvelým miestnym divadielkom v Neštichu. A máme za sebou aj magický júnový čas slnovratu a svätojánskych ohňov. Deťom maminky nachystali bazového sirupu a lipového čaju, čo je celoročne dobrá pomoc pre každú rodinu na uzimené nohy, plný noštek, či horúčku. Lipový čaj s medom vždy spraví náladu a bazovica, limonáda, má nezameniteľnú chuť, ktorú milujú starí i mladí.

Mesiac jún dostal pomenovanie v starom Ríme podľa ochrankyne vydatých žien, ale aj dievčat, bohyne sobáša – Juno. U nás pôvodný slovenský názov lipeň súvisí s prírodou navôkol nás, pretože pripomína čas, kedy kvitne najstarší symbol našich predkov hneď po dube: je ňou, ako inak, krásna a voňavá lipa. Jej mnohorakosť lieči telo i dušu nielen svojím kvetom, ale i drevom. Vďaka mäkkému drevu lipu milovali stolári, rezbári a vyrezávali z nich tanieriky, misky, lyžice i varechy pre domácnosti a pre potešenie duše zas krásne sochy.

Horela lipka, horela,
Pod ňou panenka sedela.
Keď na ňu iskry padali,
Všetci mládenci plakali.
Iba ten jeden neplakal,
Čo ju falošne miloval.

Práve Smolenicami prehrmela silná búrka. Povymetala všetky kúty, spláchla sparu a dusnotu. Oknami dokorán vchádza do domu svieži vzduch čerstvo očistený silnou letnou búrkou. Bratia blesk a hrom sa preháňali dnes večer nad našimi hlavami. Kedysi ma starká učila, ako zistím, koľko času mi na presun z lesa domov zostáva. „Keď blesk ukáže svoju moc, začni rátať do času, kým jeho brat hrom nedá o sebe znať“, vravievala. Koľko narátaš, toľko kilometrov je búrka od teba. Ponáhľaj, nech si čo najskôr pod ochranou domova. A tak sme si neraz búrke utiekli a dívali sa na jej očistnú prácu spoza okna so šálkou lipového čajíku s pamajoránom.

A tak sa koleso času aj tento rok dovalilo až do letného slnovratu. Zvykne bývať z 20. na 21. júna. Hovorí sa, že Slnko v ten deň na svojej púti dosahuje najvyšší bod a začína sa vracať: slno-vrat. V ten deň sa tradovalo, že Slnko a oheň prajú novým začiatkom a všetko sa obracia na dobré. Preto sa kedysi verilo, že na slnovrat sa Zem so Slnkom rozlúčila, naspäť ho navrátila a vybrala sa
do svojich hlbín ustieľať posteľ na dlhý spánok. Do slnovratu sú dni dlhé, noci krátke a od slnovratu sa začína diať pravý opak.

V rozprávke Pavla Dobšinského si Slnko predstavovali naši predkovia ako živú bytosť: ráno pri východe vychádzalo na oblohu ako novorodené bábo, na obed sa stalo statným mužom a navečer sa vracal do mamičkinho náručia vyčerpaný starček. Slniečko každý deň odráža náš život.

Noc z 23. na 24. Júna sa kedysi pálili ohne. Tie svätojánske. Zbierali sa liečivé rastlinky, tancovalo sa a preskakovalo cez vysoké ohne, aby sa každému v zdraví a šťastí darilo. Keď bolo sucho, pálili sa ohne a preskakovali sa dovtedy, kým konečne nezapršalo. Pálili sa staré metly, púšťali ohnivé kolesá dole kopcom, počúval sa slncový kôň, tancovalo sa, pilo, jedlo, hodovalo a venovalo sa čarovnej moci bylín a vody. 

Vedeli ste, že i my máme v histórii nositeľa mena Vajana? Už nejaký čas bolo možné vidieť jednu milú kreslenú rozprávočku o statočnej Vajane, ktorá zachránila zem a i svoj kmeň. Naši predkovia slávili Jána Vajana na svätojánsku noc a verili, že ten, čo sa o polnoci kvetu papraďa dotkne (kvitne vraj iba v tú noc), Zem ho odmení svojimi pokladmi a keď má ten kvet pri sebe, stane sa
neviditeľný. Symbolikou sú i svätojánske mušky ako sprievodcovia tou zvláštnou nocou, keď čaro ohňa, slnovratu a ľudských želaní mať zdravú, šťastnú rodinu i deti a mať život v hojnosti boli alfou a omegou života našich predkov.

Ej, Jáne náš, Jáne, Vajane,
Kde ťa páliť máme?
Na jamníckej strane,
Tam ťa páliť máme.

Možno viete, možno nie, z ľubovníka nazbieraného práve v ten deň či noc sa robí takzvaný svätojánsky olej, výborný na všakovaké boliestky a hlavne boľavé platničky. Vraj táto bylinka je schopná regenerovať ich tkanivá veľmi šetrne a s príjemným výsledkom.

Skúste spolu s vašimi drobčekmi nazbierať ľubovník bodkovaný, natlačiť ho do oleja za studena lisovaného a nechajte ho v zatvorenej nádobe po dobu 28 dní ladom. Potom olej sceďte, bylinky venujte kompostu a olej používajte na boľavé miesta. Je potrebné vedieť, že ľubovník v spolupráci so slnkom vytvára na koži farbivo, tak sa nedivte, keď si natriete tvár a indiánske neželané fľakaté umenie z tváre nezíde do najbližšieho leta. 

Keď slnovrat všetko na dobré obrátil, svätojánsky oheň dohorel, o pár dní neskôr po Petrovi a Pavlovi sa rozlúčili s detskými škôlkárskymi hračkami detičky, ktorým sa otvoria brány školy. Prváčence. Veľký to okamih pre nich i rodičov. Čas prázdnin a letných hier i momentov s rodičmi je v plnom prúde. Čas oddychu a dovoleniek. Plávania i ochutnávania dobrôt, čas bez domácich úloh a šantenia s kamošmi.

Aj napriek rozmarom počasia počas roku vplyvu vzdušných prúdov El Niňo si toto leto vychutnajte a pripravte sa na jeho premenlivosť. Raz za štyri roky sa to hádam dá vydržať. Škôlkárom, školáčikom a ich rodičom želáme pekné leto, plné smiechu a pohody!

Text sme pre vás pripravali za spoluúčasti Eleny Slobodovej a jej knihy Slovenský detský rok.