Bude to chladný deň v pekle, keď sa v Smoleniciach podarí urobiť poriadne aspoň niečo. No medzičasom tu máme hanebný problém, ktorý sa ťahá naprieč dvoma volebnými obdobiami: Poslanci dostávali na odmenách v prie­mere 2,3-násobne viac, než mali nárok. Obci tým vznikla škoda vo výške 17 838 eur.

Ako sa to stalo?
Zdokumentovateľná časť tohto príbehu sa začína v auguste 2010, keď vtedajšie zas­tupiteľstvo schválilo nové zásady odmeňovania poslancov – výška odmien bola naviazaná na priemernú mzdu a počet hodín, ktoré poslanec odpracoval. Po novembrových voľbách sa však nové zastupiteľstvo a nová starostka toto uznesenie za neznámych okolností rozhodli ignorovať. Obec začala vyplácať poslancom odmeny paušálne (bez ohľadu na  ich účasť na zastupiteľ­stvách) a v citeľne vyšších sumách. Žiad­ne záz­namy o formálnych zmenách v odmeňovaní nie sú. Porušené tak bolo uznesenie zastupiteľstva aj zákon.

Poslanci za svoju prácu neoprávnene dostávali 2,3-násobne viac, než mali nárok

Ďalej je zaujímavé leto 2013, kedy bol prijatý nový „odmeňovací poriadok“. V úvodzovkách je zámerne, pretože o žiaden poriadok nejde. Sú to tri vety. Navyše platné len do konca roka 2013. Obec sa ním však chybne riadi dodnes.Poslanci tak dostávajú (neoprávnene vyššie) odmeny len na základe v Smoleniciach obľúbeného zdôvodnenia – lebo to tak bolo vždy.

Kontrola len na oko
Zákon s takýmito lapsusmi počíta. Preto obciam ukladá povinnosť robiť finančnú kontrolu, ktorá má zabezpečiť, aby boli peniaze daňovníkov využívané hospodárne a v súlade s uzneseniami. Kontrolný mechanizmus zlyhal na tom, že v Smoleniciach sa využíva len formál­ne. Kontrola sa tu skrátka robí, len aby bola. Inak je nemysliteľné, aby od roku 2011 problém nikomu neudrel do očí. Keby sa niekto zo zodpovedných obťažoval dodržiavať zákony upravujúce chod obce, chyba mohla byť odhalená už dávno.

Kaskáda zodpovednosti
Tým sa dostávame k nepopulárnemu, no nutnému ukazovaniu prstom. V prvom rade na starostu, ktorý nesie zodpovednosť nielen politickú, ale aj právnu. Ako štatutár obce je zodpovedný za nakladanie s obecným majetkom a rukami mu prechádzajú všetky zmluvy a faktúry. Nakoľko problém sa ťahá aspoň do roku 2011, maslo na hlave má rovnako súčasný starosta aj predošlá starostka.

V druhom kole padá zodpovednosť na finančnú komisiu – taktiež súčasnú aj predchádzajúcu. Je totiž zodpovedná za prípravu rozpočtu. Pokiaľ možno v zmys­le uznesení obce a platných zákonov. A tu komisia zlyhala na plnej čiare.

V treťom kole padá vina na všetkých poslancov obecného zastupiteľstva  – súčasného aj predošlého. Práve pos­lanci majú totiž ako jediní právomoc odhlasovať si výšku svojich odmien. Ak aj odmeny nemajú v úmysle meniť, očakáva sa, že si aspoň všimnú, ak za svoju prácu dostanú inú sumu, než im prináleží.

Čo ďalej?
Výhovorky na chyby predchodcov v tejto kauze neexistujú. Mnohí poslanci totiž nesedia v zastupiteľstve prvýkrát. Nadmerné odmeny ešte ako poslanec poberal dokonca aj súčasný starosta. Čo by malo nasledovať? Úradujúci starosta má nepríjmenú povinnosť vy­máhať nadmerne vyplatenú sumu odmien späť. Pretože ich, rovnako ako jeho predchodkyňa, vyplácal neoprávnene. Pos­lanci – súčasní aj predošlí – by mali tie­to peniaze vrátiť. Ak starosta konať nebude, v zmysle zákona to môže byť hodno­tené ako trestný čin. A tu sa končí zábava.

Otázka na záver znie: Aké očakávania môžeme mať od našich volených zás­tupcov, ak celé roky neboli schopní dať si do poriadku ani len vlastné odmeny?  Prosím, neváhajte sa ich to spýtať aj vy!

Frajer na záver: falošný samaritán
Našli sa aj takí, čo premrhali dobrú príležitosť mlčať. Pán poslanec Polák napríklad. V predošlom volebnom období si ako predseda finančnej komisie problém s odmenami nevšimol, zato sa blysol dobročinnosťou. Vzdal sa poslaneckej odmeny a peniaze pred voľbami nechal rozdať do daru. Aby bolo všetko jasné, do rozpočtu 2014 dokonca nechal uviesť špeciálnu položku: „Účelová dotácia – od Ing. Poláka plat za tri roky.“ Čoho sa teda dopustil? Vzdal sa peňazí, na ktoré nemal nárok. A potom v predvolebnej kampani trval na tom, aby boli použité na ním vybraný účel – na čo nemal právo. Jeho počiny vyžadovali mocnú dávku ignorácie pravidiel. Alebo morálnej akrobacie.