Nebolo to tak dávno, čo naša obec vykonala záslužný civilizačný počin – prastarý, roky rozbitý chodník vedľa kultúrneho domu sa dočkal zaslúženej rekonštrukcie. Viac sa niet kde podkýňať, ba v zime (snáď) pôjde aj poriadne odrhnúť. A tu mohol byť príbehu o neúnavnom zveľaďovaní verejného priestoru koniec… No potom prišla faktúra. Na bezmála 50-tisíc eur. Po niekoľkých smutných pohľadoch do rozpočtu sa ukázalo, že tento príbeh – ako to už býva v Smoleniciach zvykom – kvárili problémy od samého začiatku.

Súťaž je pre slabé povahy
Prvotným hriechom tejto zákazky bol spôsob výberu firmy, ktorá chodník opraví. Len ťažko ho nazvať súťažou. Obec sa totiž opäť uchýlila k osvedčene nepriehľadnej metóde prieskumu trhu – stačí zdvihnúť telefón, obvolať zo tri firmy a následne už môže zasadať komisia, ktorá vyberie tú najvhodnejšiu ponuku. Na základe bližšie neurčených kritérií. Na webe obce ani vo vestníku verejného obstarávania okrem toho žiadna výzva zverejnená nebola. Výber stavebnej firmy sa tak – čo do snahy o hľadanie naj­lepšej ponuky – priblížil kvalitám legendárneho nástenkového tendra. Postup obce síce nebol v rozpore so zákonom, to však neznamená, že bol v poriadku.

Chodník pri kultúrnom dome vyšiel obec o 37 percent drahšie, nez bolo nutné

Pre lepšiu ilustráciu sme sa obecný experiment s obstarávaním rozhodli zopakovať a ná­­matkovo oslovili tri stavebné firmy – vrátane veľkých hráčov. Rekonštrukciu chodníka nám nacenili na základe obcou zverejneného súhrnného listu (skutočnej) stavby. Všetky tri ponuky boli citeľne výhodnejšie – tá najmenej priaznivá o 7 122 eur, najlepšia dokonca o 13 466 eur. Obec teda nechala chodník opraviť za 17 až 37 percent drahšie, než keby aspoň prieskum trhu urobila poriadne.

To je neprijateľné. Už len preto, že sa bavíme o prehajdákanej sume, za ktorú by si bežný smrteľník mohol kúpiť úpl­ne nové osobné auto. No hlavne preto, že celej obstarávacej blamáži sa dalo jednoducho vyhnúť. Obec má dnes k dispozícií nový elektronický kontraktačný systém. V rámci elektronickej súťaže je v ňom výz­va obstarávateľa riadne zverejnená – čo znamená, že sa môže prihlásiť väčší počet firiem… aj s lepšími ponukami. Všetko navyše prebieha anonymne a obec do poslednej chvíle netuší, s ktorou firmou zmluvu uzatvorí. Systém skrátka vyberie najlacnejšiu ponuku. Akurát… používanie tohto systému nie je pri menších zákazkách povinné. A Smolenice sa mu v takých prípadoch oblúkom vyhýbajú. Naposledy túto kľučku využil pán starosta, aby mohol podpísať zmluvu s vlastnou firmou.

Papier znesie hocičo
Napokon sa zastavme pri objednávke stavebných prác. Obec v nich stanovila niekoľko pútavých položiek, ktoré by sme azda mohli zaradiť medzi tie kvalitnejšie kreácie premieňania verejných zdrojov na súkromné. Napríklad „vnútrostaveniskovú dopravu sutiny“. Za 1065 eur. Alebo „poplatok za skladovanie betónu, tehiel, dlaždíc a ostatného“ – priamo na stavbe, na obecnom pozemku. Za 3599 eur. Ozvime sa. Pýtajme sa. Pretože ide o peniaze z našich daní. A neviem ako vy, ale autor týchto riadkov svoje dane rozhodne neodvádza s vrúcnym odkazom „ukoristi a premrhaj“. 

Rozpočtový príbeh podivuhodne drahého chodníku 

Výpočet peripetií by nemohol byť úplný, ak by sme sa nepozreli aj na to, ako sa obec k závratnej 50-tisícovej sume vlastne dopracovala. Nuž, salámovou metódou.

Prvý plátok: Na verejnom zastupiteľstve zo 17. marca poslanci vyčlenili z balíku investičných akcií na opravu chodníka triezvych 25-tisíc eur.

Druhý plátok: Pán starosta 24. mája podpísal zmluvu s vybranou firmou. Na 46,599 eur. To je takmer dvojnásobne viac, než mu vyčlenili poslanci.

Tretí plátok: Poslanci na verejnom zastupiteľstve z 15. júna až dodatočne navýšili rozpočet o chýbajúcich 21 600 eur. Vysvetlenia pána podstarostu ohľadom dôvodov navýšenia boli skúpe… no napokon, ani poslanci sa zbytočne nevypytovali.

Štvrtý plátok: Nič z toho nakoniec nestačilo a cena chodníka za záhadných okolností stúpla o ďalších 2857 eur. Obci sa pritom podarilo porušiť vlastnú zmluvu so stavebnou firmou. Suma sa totiž nenavyšovala riadnym dodatkom, ako sa obe strany písomne dohodli, ale bližšie nešpecifikovanou objednávkou.