Týmto článkom chcem poukázať na skutočnosť, že občania Smoleníc od predstaviteľov obce dostávajú veľa informácií, ktoré nie sú príliš dôležité. A naopak, informácie o viacerých rozhodnutiach, ktorých dôsledky môžu mať výrazný vplyv na kvalitu života v obci, sa na verejnosť ani nedostanú.

Jeden z príkladov informácií, ktoré dostávame, a nie sú dôležité:
Nedávno som sa už minimálne tretíkrát dozvedel, že v Smoleniciach sa v zimnej sezóne 2014/2015 na údržbu ciest a chodníkov spotrebovalo 120 ton posypového materiálu (viď Bilancia roka 2015, internetová stránka obecného úradu, január 2016). Zo strany občana takejto informácii v zásade niet čo vytknúť. Až na to, že preňho nie je dôležitá a pokojne by mohol existovať aj bez nej. Dôležité je totiž to, do akej miery obec využila svoje ľudské, technické a materiálne možnosti, aby sneh bol odprataný a komunikácie ošetrené kvalitne a včas. Čoho a koľko sa na to spotrebovalo, je už teraz druhoradé. Takáto informácia je skôr účelová ako účelná.

Jeden z príkladov informácií, ktoré nedostávame, a sú dôležité:
Na VII. verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva (15.10. 2015) v rámci diskusie (bod č. 8 programu) požiadala o slovo pani Podstrelená. Uviedla, že na Obecný úrad predložila žiadosť o povolenie zriadiť cukráreň v areáli bývalého kaštieľa Pálffyovcov. Informovala, že pozemok, na ktorom chce cukráreň umiestniť, získala do svojho vlastníctva kúpou. 

Spýtala sa, prečo bola jej žiadosť zamietnutá. V zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva je o tom takáto zmien­ka: „p. Podstrelená: územný plán – zmena funkčného využitia – cukráreň“. Zástupcovia Obecného úradu zamietnutie žiadosti odôvodnili tým, že by bolo nutné v príslušnej časti zmeniť Územný plán obce, na ktorom sa už poslanci v podstate zhodli a v aktuálnej fáze schvaľovacieho procesu už nie je vhodné ho meniť. 

Prihlásil som sa do diskusie a vyjadril som sa proti zmene Územného plánu, teda proti umiestneniu cukrárne do spomenutého parku. Pripomenulo mi to totiž situáciu, keď chce developer postaviť súkromnú stavbu v priestore, ktorý by mal byť verejným priestranstvom a mal by slúžiť všetkým. V zápisnici je o mojom zapájaní sa do diskusie takáto nič nehovoriaca zmienka: „p. Denkocy: reagoval na jednotlivé body rokovania“. Do diskusie sa zapojili i poslanci obecného zastupiteľstva, pričom niektorí (Polák, Janiga) boli proti zmene Územného plánu, iní pripúšťali zmenu (Križan, Petrovičová). 

Keďže zastupiteľstvo nedospelo k dohode, bolo prijaté rozhodnutie, že poslanci pošlú svoje stanoviská dodatočne e-mailom. V zápisnici je to vyjadrené takto: „p. Horník: termín streda 21.10. 2015 o 18.00 hod. môže zavolať p. Podstrelená a dostane vyjadrenie poslancov od p. Horníka“. V nedeľu, 18.10. 2015, som napísal pánovi starostovi a všetkým poslancom obecného zastupiteľstva e-mail, v ktorom som okrem iného prízvukoval:

Kým vyjadríte konečné stanovisko, prosím Vás o nasledovné:
Spýtajte sa na názor predstaviteľov OZ Naše Smolenice, ktorí iniciovali a realizujú projekt revitalizácie areálu bývalého  kaštieľa, spýtajte sa majiteľov firiem, ktorí sú uvedení ako partneri projektu a spýtajte sa dobrovoľníkov z radov občanov, ktorí pracovali na vyčistení areálu a budovaní chodníkov v parku. 

Spýtajte sa ich, aký je ich názor na to, že v areáli, ktorému oni zadarmo venovali svoje prostriedky, prácu a čas, chce teraz niekto iný robiť svoj čisto súkromný biznis. Spýtajte sa na názor pamiatkarov. Spýtajte sa na názor všetkých občanov v prípade, že návrh Územného plánu bol už predmetom verejného pripomienkovania. Jeho dodatočnou zmenou by sa občania mohli cítiť (jemne povedané) obídení.

Aj na formálnej podobe rozhodovania záleží
Aký bol výsledok „hlasovania“? Doteraz neviem. Nikto zo zvolených zástupcov na môj e-mail nereagoval. V zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva o tomto „hlasovaní“ tiež nie je zmienka. To, že poslanci nereagovali na môj e-mail, ma neja­ko zvlášť netrápi ani neprekvapuje. To, či sa vyjadrili k žiadosti pani Podstrelenej kladne alebo záporne je ich sväté demokratické právo. To, čo ma ale nenechalo ľahostajným, bola forma „hlasovania“. 

Hľadal som preto, čo hovorí v tejto veci platná legislatíva. V Zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v § 12, odsek 7 sa píše: „Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.“ V odseku 9 toho istého paragrafu stojí: „Rokovania obecného zastupiteľstva sú vždy verejné.“ Poslanci v tomto prípade nerokovali v zbore, verejne a nebola ich prítomná nadpolovičná väčšina, pretože boli pri hlasovaní doma. Či už si to poslanci zastupiteľstva uvedomili, alebo nie, týmto „hlasovaním“ sa, jemne povedané,  dostali mimo rámec zákona o obecnom zriadení.

Zaviesť poriadok nie je zložité
Na postupe obecného zastupiteľstva je osobitne smutné a zarážajúce, že celá záležitosť sa týka bývalého kaštieľa s priľahým parkom. Dodnes mohli byť pýchou Smoleníc. Aj (alebo najmä) vinou  chybných a netransparentných rozhodnutí obce za uplynulé desaťročia teraz kaštieľa niet a park je v stave, v  akom je. Preto – hoci to najhodnotnejšie je nenávratne stratené – by sa konečne malo každé rozhodovanie, ktoré akokoľvek súvisí s týmto areálom, robiť aspoň, ako sa vraví, s kartami na stole. Preto si myslím, že záležitosť parku a cukrárne ba sa mala zaradiť do programu najbližšieho zasadnutia zastupiteľstva. Opäť. A tentoraz už verejne prerokovať, riadne o nej hlasovať a výsledok hlasovania uviesť do zápisnice. 

Chcem však na pána starostu a poslancov apelovať, aby aj akékoľvek budúce návrhy a žiadosti občanov, ktoré sa budú týkať nových alebo rekonštruovaných stavieb na súkromné podnikateľské účely, boli najprv predložené na verejné pripomienkovanie občanom a následne aby boli v dostatočnom predstihu zaradené do programu zasadnutia obecného zastupiteľstva a riadne prerokované v súlade so zákonom. Zaviesť do tejto oblasti poriadok vôbec nie je zložité. Chce to len stanoviť jasné pravidlá a dodržiavať ich. Najdôležitejšie je chcieť.