Slávny pedagóg Jan Amos Komenský povedal: „Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“ Mesiac marec už tradične spájame nielen s príchodom jari, ale aj s mesiacom knihy. Tento prívlastok možno už nevnímame tak intenzívne ako kedysi, keď bolo oveľa menej možností vzdelávania a získavania informácií ako dnes. No napriek tomu má literatúra v bežnom i študentskom živote svoje stále a nezastupiteľné miesto. Zdrojom stretnutí s knihami odjakživa nie sú len kníhkupectvá a vlastné domáce knižné zbierky, ale svoje miesto tu majú aj knižnice. A teraz najmä v mestách populárne „knihobúdky.“

Marec je mesiacom knihy už od roku 1955, kedy bol v bývalom Československu vyhlásený na počesť Mateja Hrebendu. Tento legendárny šíriteľ slovenskej a českej knihy, a tým aj osvety a vzdelanosti, sa narodil aj zomrel v marci (10.3. 1796 – 16.3. 1880). Hoci bol slepý, natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. Putoval po Gemeri, Malohonte až do Viedne, zbieral a zachraňoval staré tlače a rukopisy. Medzi slovenských vlastencov a vzdelancov roznášal nové slovenské a české knihy najmä od vydavateľov Gašpara Fejérpataky – Belopotockého z Liptovského Mikuláša a Karla Amerlinga z Prahy. Zaslúžil sa tým o rozvíjanie slovenského národného povedomia a života v období národného obrodenia. Rozširovaním obľúbených kalendárov a populárnej spisby medzi pospolitým slovenským ľudom sa zaslúžil, že aj chudobní a nevzdelaní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku venoval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej.

Do mesiaca knihy vhodne zapadol aj Týždeň slovenských knižníc, ktorý vyhlásila Slovenská asociácia knižníc v roku 1999 a pravidelne sa organizuje posledný marcový týždeň. Cieľom tejto akcie je pripomenúť, že aj v období informácie, moderných informačných technológií a počítačov má kniha svoje opodstatnenie a význam. Aj samotná kniha prechádza nevyhnutným vývojom od rukopisnej, cez tlačenú až po elektronickú podobu. Od kvality papiera, alebo nápaditosti obalu. Nie je však podstatná jej podoba, ale význam, ktorý kniha mala v histórii a má aj v súčasnosti pre spoločnosť a jednotlivca.

Kniha – najlepší priateľ človeka, nesmierna studnica vedomostí, objavov, zaujímavostí, radosti, sĺz, nevšedných opisov, pocitov. Sprevádza nás celým životom. Od prvých detských rozprávok, cez náučnú a odbornú študijnú literatúru, dievčenské romány, napínavé chlapčenské knihy, cez cestopisy, zaujímavosti zo sveta zvierat či histórie. Ponúka nespočetné množstvo možností výberu podľa potrieb každého čitateľa. Čítajme svojim deťom, vnukom. Obohacujeme ich rozhľad, slovnú zásobu a bohatstvo prejavu.